Pred touto fasádou je rezervoár, do ktorého vystrekovala voda. Táto nádrž bola pokrytá platňami. Voda ďalej prúdila do pravouhlého otvoreného bazénu, v ktorom pútnici podstúpili očistný kúpeľ pred vstupom do Apolónovej svätyne. Dnes je však toto miesto už len starovekou spomienkou a na jeho mieste sú už len zrúcaniny.

Štadión

Nachádza sa vo výške 645 metrov nad morom. Konečnú monumentálnu podobu mu dal Herodes Atticus – vtedy sem pokládli kamenné sedadlá a pri juhovýchodnom vchode postavili veľký triumfálny oblúk. Odtiaľto sa začínalo defilé atlétov. Závodná trať je dlhá 178,35 metrov. Afesis (štart) a terma (cieľ) sú ešte dnes označené radom mramorových platní s priehlbinkami pre nohy bežcov. Pozdĺž severného úbočia sa dvíhalo dvanásť radov kamenných sedadiel. Severnú stranu sedadiel delilo trinásť schodísk na dvanásť úsekov – cunei. Iba horný rad sedadiel mal operadlá. Západná strana štadióna mala polkruhovitý tvar. Z južnej strany bolo len 6 radov sedadiel umiestnených na násype. Ozajstnou kuriozitou je nápis z 5. storočia pred n. l. vytesaný na jednom z kvádrov na južnej strane štadióna. Text zakazuje pod pokutou 5 drachiem prinášať zvonku na štadión víno, čo sa rovnalo zákazu predávať na štadióne víno. Povyše štadióna na svahoch vrchu sv. Eliáša vidieť zvyšky múrov s vežami zachovaných z Filomelových pevností, ktoré postavili Fokidčania roku 355 pred n. l. Keď schádzame z úbočia vrchu sv. Eliáša na juh, vidíme cestou rad hrobov vytesaných do skaly. Pochádzajú z rozličných čias od mykénskej doby až po byzantské obdobie. Sú tam kopulovité hroby s dromom (prístupovou chodbou), studne vyhĺbené v mäkkých vrstvách tufu, okrúhle a štvorboké výklenky. Objavenie Delf ja asi najvýznamnejšou francúzskou vykopávkou. Po mnohých komplikovaných vyjednávaniach sa nakoniec podarilo Francúzskej archeologickej škole zabezpečiť si všetky práva týkajúce sa vykopávok v Delfách. Tie sa uskutočňovali od roku 1863 a zintenzívnili v rokoch 1896 – 1903.