Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Slovenské národné obrodenie
Dátum pridania: | 09.04.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | JohnnyMcCoy | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 106 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 4.6 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 7m 40s |
Pomalé čítanie: | 11m 30s |
Ján Hollý – vytvoril v bernolákovčine dielo veľkej básnickej a vlasteneckej hodnoty / eposy Svätopluk, Sláv, Cyrilo-Metodiáda /, vyzdvihol v nich národnú minulosť. Prekladmi z antickej poézie zas dokázal literárnu vyspelosť slovenčiny.
Buditeľské a osvetové poslanie plnilo tiež ochotnícke divadlo, ktoré pranierovalo odnárodňovanie / Ján Chalupka – Kocúrkovo /, aj šírenie kalendárov a kníh pre ľud / Juraj Palkovič, Gašpar Fejérpataky-Belopotocký/. 3. fáza – vyvrcholenie slovenského národného obrodenia a rozvoj
slovenskej národnej kultúry : / 1835 – 1848 /
Od polovice 30. rokov významnú úlohu plnila študentská Spoločnosť česko-slovanská na bratislavskom lýceu / Štúr, Hodža, Hurban, Zoch, Janko Francisci Rimavský, August Horislav Škultéty,.../
Z pôvodného programu štúrovcov samovzdelávanie v materinskom jazyku sa členovia spoločnosti zamerali na národnobuditeľskú prácu medzi ľudom, / podnety európskych revolučných hnutí, hlavne poľského – podľa neho si založili aj tajný spolok Vzájomnosť v r. 1837, ktorého cieľom bolo odstránenie feudalizmu a zjednotenie Slovanov na základe federácie slobodných rovnoprávnych slovanských republík./ Odhalenie spolku r. 1840 rakúskou políciou prerušilo rozvoj a prácu tohto hnutia. Formou petičného hnutia žiadali štúrovci zrušiť maďarizačné zákony. U panovníka protestovali proti národnému útlaku a napokon formulovali slovenské národné požiadavky / Slovenský prestolný prosbopis z r.1842 /. Pochopili však, že musia mať oporu v ľude. Z toho pramenilo rozhodnutie zjednotiť Slovákov jazykovo – uzákoniť celonárodný jazyk na základe stredoslovenského nárečia / 1843 /.
Národné hnutie na širokej ľudovej základni potrebovalo celonárodnú kultúrnu organizáciu. Stal sa ňou spolok Tatrín / Lipt. Mikuláš v r. 1844, pod vedením M.M. Hodžu. / Spolok vydával v novej reči ľudovovýchovné knihy, ale aj knihy, ktoré sa stali oporou spisovného jazyka / jazykovedné diela Štúra, Hattalu,.../ Spolok bol tiež usmerňovateľom pre všetky spolky na Slovensku. Na tatrínskom zhromaždení v Čachticiach v r. 1847 sa dovŕšilo zjednotenie štúrovcov a mladobernolákovcov tým, že sa prijal nový spisovný jazyk a ustanovil sa spoločný postup v národnobuditeľskej práci. V r. 1845 začali vychádzať Slovenskje národňje noviny. Významnú úlohu sledovali štúrovci v osvetovej práci / gazdovské spolky, spolky striezlivosti, nedeľné školy. Štúr a jeho spolupracovníci si mysleli, že feudálne zriadenie sa čoskoro zrúti. Preto pripravovali ľud na jeho zrovnoprávnenie.
Podobné referáty
Slovenské národné obrodenie | SOŠ | 2.9773 | 411 slov | |
Slovenské národné obrodenie | SOŠ | 2.9341 | 4373 slov | |
Slovenské národné obrodenie | GYM | 2.9357 | 2137 slov | |
Slovenské národné obrodenie | GYM | 2.9527 | 927 slov | |
Slovenské národné obrodenie | GYM | 2.9754 | 825 slov | |
Slovenské národné obrodenie | GYM | 2.9883 | 199 slov | |
Slovenské národné obrodenie | GYM | 3.0080 | 553 slov |