Politický dôraz bol vtedy na západnej Európe a až začiatkom päťdesiatych rokov sa Kanada zamerala na Sovietsky zväz a strednú Európu, keď zrušili škandinávske jazyky a otvorili ruskú, ukrajinskú, poľskú a maďarskú sekciu.
Zdá sa, že československé vysielanie hneď od roku 1945 bolo viac výsledkom osobného úsilia zainteresovaných a dodatočne vplyvných jednotlivcov než strategického zámeru vtedajšej kanadskej vlády. Patril medzi nich najmä Dr. Pavel Schmolka, ktorý pochádzal zo Slovenska. V roku 1947 bol šéfom programu pre strednú Európu a podliehali mu okrem angličtiny, francúzštiny, španielčiny a portugalčiny všetky ostatné sekcie. V tom čase (1947) v česko-slovenskom oddelení bol registrovaný len jeden Slovák vo funkcii redaktora, a to bývalý partizán generál Ján Trebichovský, ktorého v slovenskej komunite v Montreale poznalo len veľmi málo ľudí. Ako administratívna sila v redakcii pracovala pani Alžbeta Briarová, ktorá tiež dávala prednosť iba takzvanej československej spoločnosti. Poniektorí krajania však spomínali, ako hneď po vojne účinkovali v rozhlasových programoch, podľa povolania to však boli samí amatéri - zo známych slovenských osobností, ktoré mali určité autorské schopnosti a žili v tom čase v Montreale (napríklad básnik Ján Doránsky, politici Karol Sidor, Jozef Kirschbaum, novinár Štefan Hreha, profesor slovenčiny Vladimír Cincík a ďalší), nikto pre Kanadský zahraničný rozhlas nepracoval. Asi v roku 1975 (keď Trebichovský odišiel do dôchodku), prijali za slovenského redaktora Miroslava Dobrovodského, terajšieho riaditeľa slovenského oddelenia Hlasu Ameriky.
Po odchode Dr. Schmolku do dôchodku (r. 1974) šéfom stredoeurópskeho oddelenia sa stal jeden z podpriemerných českých redaktorov Milan Vitek, ktorý osobne dbal na to, aby do československého vysielania (aj keď sa úradne hovorilo, že sa vysiela po česky a po slovensky) neprenikla ani hláska slovensky ladeného programu. Najväčším hrdinom v ľudských dejinách bol pre Milana Vitka Eduard Beneš, o ktorom v uvoľnených chvíľach rozprával samé ódy. keď Miroslav Dobrovodský v roku 1978 odišiel do Hlasu Ameriky, na jeho miesto prijali Rudolfa Švidrana, ktorý sa v emigrácii oženil s francúzskou Kanaďankou, a francúzština mu teda bola bližšia než angličtina. V tom čase vysielala Kanada do Československa jednu hodinu denne, o pol ôsmej stredoeurópskeho času.
Po niekoľkých rokoch práce v Hlase Ameriky Dobrovodský prejavil záujem vrátiť sa späť do


- 11 -

Kanady. Jeho vzťahy s Milanom Vitkom boli natoľko dobré, že česko-slovenskú redakciu dokonca zreorganizovali v prospech druhého slovenského redaktora na úkor českého. Keďže z rozpočtových dôvodov v tom čase skracovali nielen vysielací čas, ale aj počet pracovníkov, česko-slovenské oddelenie nadobudlo svoju novú štruktúru: traja Česi, dvaja Slováci a asi tucet externých spolupracovníkov po celej Kanade.