Jednoposchodová budova s čelom na spomenutú triedu sa vymenila za trojposchodovú budovu s vchodom z Ulice Serrano. V tejto vyššej prístavbe na poslednom poschodí boli umiestnené redakcie všetkých programov v cudzích rečiach. Velikánska miestnosť rozmerov hádam až 15x8 m, s tromi radmi stolov a s kancelárskou miestnosťou pre španielskeho šéfa oddelenia, oddelenou na čelnom konci od ostatnej miestnosti sklenou priehradou. Čo však zostalo nevyriešené, bola klimatizácia. V letných mesiacoch sa dnu cez otvorené okná valila horúčava, ktorá rozpaľovala kovové stoly, písacie stroje a robila prostredie skoro nedýchateľným. Ale aj na to sa dalo privyknúť, a kto by bol nazrel do tejto miestnosti pred deviatou hodinou ráno, či už v lete, alebo v zime, uvidel by tam asi pri štvrtom stole v rade pri oknách sedieť šedivejúceho muža okrúhlej zdravej tváre, schýleného nad písacím strojom, ak pomaly, ale vytrvalým dvojtaktom vyklepkáva svoj denný komentár - bol to Dr. Jozef Cieker, vedúci redaktor slovenského vysielania, ktorý sa zaslúžil o jeho zavedenie. Treba však zaznamenať, že sa pri jeho príprave na ministerstve informácií stretol aj s nečakanými ťažkosťami. Robil ich Dr. Otakar Formánek, bývalý chargé d´affaires Československej republiky za španielskej občianskej vojny, ktorý si v Madride získal aj určité zásluhy tým, že na vyslanectve zachránil pred červenými viacero významných španielskych osobností, ktoré sa nemohli dostať z Madridu. No dobré známosti mal aj Dr. Cieker, ktoré vyvážili vplyv zásluh Dr. Formánka, a tak vo vysokých vládnych kruhoch slovenské vysielanie nakoniec presadil. Dr. J. Cieker predstavoval "polovicu" personálneho obsadenia redakcie! Druhú tvoril vysokoškolák a neskôr absolvent politických a hospodárskych vied Jozef Kolmajer, hlásateľ a prekladateľ. Neskoršie sa v prekladaní striedal s Františkom Chajmom, študentom a potom absolventom románskej filológie, ktorý spolupracoval vo vysielaní ako externista, podobne ako nestor študentov v Madride, Jozef Šiky, poslucháč medicíny ešte z Bratislavy, kde ako dirigent spevokolu bol populárnou postavou Svoradova. Externí spolupracovníci prispievali do programu aktualitou alebo komentárom kultúrnej, spoločenskej, športovej alebo niekedy aj politickej povahy, hoci táto posledná bola doménou Dr. Ciekra. Honorár za príspevok v rozsahu asi 350-400 slov bol 200 pesiet, z toho 18 sa sťahovalo na sociálne poistenie a zvyšok sa dvojtýždenne inkasoval v pokladni habilitačného oddelenia, umiesteného v budove.