Vo výplatný deň stáli tam niekedy dlhé rady externých spolupracovníkov všetkých oddelení rozhlasu, medzi nimi aj známe postavy madridského kultúrneho života, takže naši študenti cítili určité zadosťučinenie, že sa pohybovali v takej elitnej spoločnosti. Plat stálych zamestnancov, to značí vedúceho redaktora a hlásateľa, bol 896 pesiet mesačne, ale mohli si ho dopĺňať aj príspevkami ako externí spolupracovníci. Na cenové


- 14 -

porovnávanie káva v kaviarni stála 5 až 7 pesiet a lístok na električku 2 pesety. Polhodinový program sa zapĺňal správami, krátkou aktualitou, ktorá niekedy bola pôvodná, inokedy prebratá zo slobodnej slovenskej alebo domácej španielskej tlače a komentárom na najdôležitejšiu tému dňa, prípadne dôležitého výročia, a často ideovými článkami dr. Ciekra. pri návšteve dôležitej osobnosti v Madride sa komentár alebo článok nahradil rozhovorom s ňou, napríklad s opátom Kojišom, Mons. Gašparíkom, futbalistom Kubalom a známym trénerom Daučíkom atď. S posledne menovaným sa naši študenti stretávali častejšie, keď sa z Barcelony presťahoval aj s rodinou do Madridu. Správy sa preberali zo španielskej dennej tlače a aspoň raz za týždeň i z týždenníka I. katolíckej slovenskej jednoty v Amerike Jednota, ktorej dve strany slovenského textu posielal leteckou poštou nezabudnuteľný Filip Hrobák. Preberalo sa aj zo Slováka v Amerike, Slobodného Slovenska, Černákovho Odkazu a redakcia začas pravidelne dostávala aj výstrižky zo slovenskej kanadskej tlače, ktoré posielal Konštantín Čulen.
Na Vianoce, Dušičky a na Veľkú noc bolo celé vysielanie zamerané na nábožensko-duchovný obsah sviatku vo forme rozhlasového pásma, zaradeného po krátkych správach, pričom hudobné vložky spieval príležitostne zostavený spevokol slovenských vysokoškolákov Internátu sv. Jakuba apoštola. Na Silvestra nechýbali ani príležitostné humoristické skeče alebo pásma, v ktorých tiež účinkovali študenti internátu. Deň 14. marec bol venovaný výročiu slovenskej štátnosti s komentárom alebo článkom, ktoré uverejnila španielska tlač, alebo zo spomienkových osláv, ktoré prebiehali každoročne najmä v Madride.
Každá redakcia pracovala úplne samostatne, bez akýchkoľvek zásahov španielskeho
administratívneho vedenia, okrem 3-4 príležitostí v roku, keď všetky vysielania dostali zdvorilostnú
direktívu vysielať určitú správu, aktualitu alebo komentár, dôležité zo španielskeho hľadiska aj pre
zahraničnú verejnosť. Nejestvovala ani úradne stanovená koordinácia programov pre strednú a
východnú Európu, okrem súkromne a kolegiálne uskutočnených iniciatív medzi jednotlivými
redakciami.