Po citovanom španielskom zahlásení stanice nasledovala krátka hudobná vložka (napríklad úryvok zo skladby Oslia serenáda) a potom slovenské oslovenie "Drahí poslucháči". Potom krátke správy a nakoniec politický komentár zaoberajúci sa Tisovým procesom a zameraný najmä proti Benešovi. Väčšinu komentárov pripravil Dr. F. Ďurčanský, ale niektoré boli aj od R. Dilonga a iných autorov. Celý program prinášal Murgaš, cestujúc denne z Ríma autobusom. Jedného dňa vo februári 1947 Moščovič zbadal cez okno, ako dvojica karabinierov sleduje drôt antény od stromu až k oknu fary. To bol signál na odmontovanie vysielača a jeho ukrytie v kostole. Keď Murgaš a Moščovič prišli na reč s farárom alebo s kostolníkom o vysielači, používali na to krycie meno "roba" (tal. záležitosť).
No aj keď hľadaný vysielač karabinieri nenašli, bolo jasné, že pokračovanie vo vysielaní už nebolo možné.




















- 16 -
ROZHLAS BIELA LÉGIA AKO "NETLAČENÝ SAMIZDAT"


Ak zmyslom samizdatov bolo sprostredkúvanie názorov, aké totalitný systém neumožňoval, takéto náhradné formy potlačovaného "dialógu" verejnosti so štátnou mocou mali veľký účinok a iste aj nemalý význam. No čo sa dávalo k dispozícii na papieri , nemohlo mať tak ďalekosiahly účinok ako slovo vysielané éterom, ktoré v najtvrdšom období päťdesiatych rokov pôsobilo na vnútropolitický vývoj na Slovensku. V tomto zmysle bol rozhlas Biela légia v danej dobe najúčinnejším samizdatom. Bol síce mierne nacionálne ladený (základné programové bloky podfarbovali vlastenecké piesne Kto za pravdu horí a Čo čušíš, čušíš, Slováku mužný), zásadne sa však vyhýbal zbytočným národnopolitickým úvahám (v tom čase bezprostredne neaktuálnym) a sústredil sa na pomoc občanom v boji s komunistickou diktatúrou za základné ľudské a občianske práva. Rozhlas Biela légia odhaľoval nebezpečné zložky komunistického straníckeho a bezpečnostného aparátu, upozorňoval na tajné rozhodnutia straníckeho vedenia a na metódy postupu tajných zložiek bezpečnosti. Verejne upozorňoval na nebezpečných komunistov, odhaľoval tzv. "agentúry" Štátnej bezpečnosti a orgánov vojenského obranného spravodajstva (často ešte nebezpečnejšie ako orgány ŠTB), menoval dobrovoľných pomocníkov bezpečnostných služieb, udavačov atď. Dbal, aby občania získali istotu, že spolupracovníci rozhlasu Biela légia nie sú nejakou malou skupinkou, zakuklenou v úzkom priestore, ale že za ňou stojí štruktúra, ktorá má dobrý prehľad o dianí na celom území Slovenska. Pritom bolo treba úzkostlivo dbať, aby na základe zverejnených správ nebolo možné odhaliť informátorov rozhlasu Biela légia.