Stanislav Polčin dokončil svoje štúdiá, prišiel do Vatikánskeho rozhlasu na pomoc pátrovi Smržíkovi a v roku 1957 sa stal vedúcim slovenského oddelenia. P. Smržík odišiel do afrických misií a na jeho miesto prišiel P. Štefan Senčík, ktorý šesť rokov pracoval ako misionár medzi Slovákmi v Austrálii.
Na žiadosť Mons. Bafilleho zo štátneho sekretariátu sa v slovenskom vysielaní zaviedol týždenný program Máriinej légie od 22.30 do 23.00 hod. Program pozostával z latinskej modlitby sv. ruženca a z informácií o činnosti hnutia Máriinej légie vo svete.
V tomto čase sa vykryštalizoval cieľ slovenských vysielaní. Išlo o sprístupnenie hlasu pápeža prenasledovaným veriacim, rímsko- i gréckokatolíkom;
- umožniť im spojenie so životom všeobecnej Cirkvi;
- otvorene hovoriť o prenasledovaní a povzbudzovať k vernosti;
- informovať o živote Slovákov v šírom svete.
Slovenské oddelenie našlo horlivých spolupracovníkov medzi slovenskými kňazmi, ktorí vtedy študovali alebo pracovali v Ríme.2


SLUŽBA VATIKÁNSKEHO ROZHLASU PRENASLEDOVANÝM VERIACIM NA SLOVENSKU

Vatikánsky rozhlas sa líši od iných vysielacích staníc hlavne tým, že je to predovšetkým "pápežský rozhlas". Preto v jeho programoch prevažuje zameranie na duchovnú formáciu poslucháčov. Okrem toho činnosť slovenského oddelenia musela rátať aj so skutočnosťou, že Cirkev na Slovensku bola za štyri desaťročia "umlčanou Cirkvou". Veriaci okrem bohoslužieb a liturgických príručiek nemali náboženskú literatúru ani právo združovať sa a organizovať prednášky, na ktorých by sa vysvetľovala katolícka náuka a prehlbovala náboženská viera. Túto úlohu formovania veriacich si vytýčilo slovenské oddelenie VR ako svoju prioritnú úlohu. Hoci vysielania VR boli silno rušené, predsa sa našli na Slovensku poslucháči, ktorí ich pravidelne počúvali s veľkou trpezlivosťou a šírili náboženské správy s opravdivým apoštolským duchom.
V období pontifikátu pápeža Pia XII. sa na Slovensku viedol tvrdý zápas o dušu slovenského človeka. Preto pripravovatelia programov otvorene poukazovali na kruté náboženské prenasledovanie i na zločiny a krivdy, ktoré na veriacich páchali ateistickí vedúci štátu. Vatikánsky rozhlas prinášal aj správy o solidarite cirkvi s prenasledovanými.
keďže diplomatické styky medzi Svätou stolicou a štátom boli úplne prerušené, veriaci väčšinou prostredníctvom Vatikánskeho rozhlasu sa mohli oboznamovať s tým, čo sa robilo v Ríme:
- o dekréte Sv. offícia, ktorým sa odsúdili pokusy komunistov založiť schizmatickú "katolícku akciu" (20. 6.