Slobodná Európa nie je na to, aby riešila česko-slovenské vzťahy, RFE bojuje proti komunizmu a sovietskemu imperializmu a túto úlohu plní dobre.
Slovenskí zamestnanci sa pritom obracali aj na predstaviteľov amerických Slovákov (ale títo boli veľmi ohovorení Benešovou propagandou za druhej svetovej vojny ako spolupracovníci a sympatizanti s Tisovým "kolaborujúcim režimom", aj na predstaviteľov slovenského exilu, najmä na tých, čo mali prístup na zodpovedné americké miesta (Š. Roman, E. Lőbl, Š. Osuský), aj na


- 6 -

vážne americkoslovenské osobnosti (M. Novák, A. G. Grutka a iní). Bolo to toľko krokov a snáh, že by stačili na obsiahlu knihu. Veľkou pomocou tu bol Š. Osuský, ktorý dôvernou formou radil, ako postupovať, lebo sám bol veľmi za rozdelenie vysielania RFE do Československa na slovenské a české. Pritom bol sklamaný, že Slováci, ktorí cez Stálu konferenciu demokratických exulantov v New Yorku boli členmi Rady slobodného Československa, sa jednoznačne stavali za existujúci štatút, t.j. za spoločné "československé vysielanie", proti jeho rozdeleniu. Robili tak ešte aj na sklonku komunizmu v rokoch 1983-1984 a dokonca ešte aj v decembri 1989. Pritom, aby bolo jasné na všetky strany, išlo len a len o rozdelenie vysielania na slovenské a české, ako to zodpovedá historickej realite, kultúrnej samozrejmosti a politickej múdrosti! Slovenský politický čechoslovakizmus tým dohral svoju smutnú rolu v slovenskej politike nielen za prvej ČSR, za povstania 1944, ale aj v exile. Robili tak napriek tomu, že tu boli už skúsenosti so slovenskými vysielaniami v BBC, Vatikáne, Ríme Moskve, Paríži a inde.
Nakoniec, po rozdelení Československa, prišlo aj k rozdeleniu vysielania amerických rozhlasových staníc Voice of America a Free Europe na slovenské a české vysielanie. Ak pravda víťazí (podľa T. G. Masaryka), hoci niekedy až veľmi neskoro, zvíťazila aj tu. po rozpade komunizmu západné politické miesta priznali veľkú zásluhu na tomto historickom víťazstve práve rozhlasovým staniciam, nielen americkým, ale všetkým, ktoré dennodenne prinášali národom pod komunistickou nadvládou ozvenu demokracie, slobody a otvoreného západného sveta. O početných iných problémoch RFE, ako bola personálna politika, cenzúra vysielaných programov, stanovenie výšky honorárov, úzkoprsé postoje k slovenskej histórii a k slovenským dejateľom, o tom zostanú archívne dokumenty. Ale zostávajú aj účinky slova, ktoré slovenskí redaktori v Slobodnej Európe, aj napriek mnohým ťažkostiam, posielali zotročenému domovu ako svoj hlas proti komunistickej moci. Historický vývoj dal za pravdu tým, čo hlásali potrebu hovoriť sami za seba. V Slobodnej Európe sa za vyše 40 rokov vystriedalo okolo 120 zamestnancov, ktorí pracovali v slovenských oddeleniach, a aspoň taký istý počet vonkajších spolupracovníkov. Stáli v tom fronte bojovníkov, na ktorých sa robili atentáty.