Mnohí umreli v cudzine a len hŕstka z tých, čo sa dožili konca komunizmu, sa vrátila do vlasti.
Na čele slovenskej redakcie v Slobodnej Európe stáli Michal Múdry, Martin Kvetko a Samuel Belluš, o ktorých možno povedať (okrem Michala Múdreho), že prekazili samostatné slovenské vysielanie v RFE. Z vedúcich redaktorov hodno spomenúť mená ako K. Belák-Berger, V. Štefánek, A. Šepitko, I. Kružliak, J. Petrovič, F. Osuský, J. Šramek, A. Hlinka, E. Štefan, Agnesa Kalinová, J. Špetko, M. Neoveský, J. Beharka, K. Šimončič, J. Mrázek, R. Kľačko, T. Pekarovič, V. Granec, J. Maco, M. Budová, J. Gavalcová, T. Čížiková, M. Majerčíková, R. Skukálek, J. Mojto, J. Ševečka, J. Šalgovič, Ľ. Šebesta, J. Franko, A. Herzeg, J. Nosáľ, M. Lošonský, Ľ. Lincény, J. Rudinský, J. Karafa, R: ružička a iní. Na čele významného oddelenia Evakuácie stál neskoršie L. Nižňanský, po ňom P. Matuška, šéfom produkcie bol V. Magdolen, po ňom T. Molek a B. Zvrškovec, medzi hlásateľmi popredné miesta mali P. Víboh, P. Čulík, T. Kalocsay, P. Noskovič, S. Valkovec, A. Moleková. V pomocných službách mali vedúce postavenie A. Lonovič, V. Štefánek, J. Baluška, W. Waxmann.
Smutnou kapitulou vedúcich činiteľov na čele slovenskej redakcie už v prvých rokoch vysielania RFE bolo, že odmietli prijať vynikajúceho novinára K. Čulena, ktorý prejavil záujem o zamestnanie v RFE, a J. C. Hronského, popredného slovenského spisovateľa a bývalého správcu Matice slovenskej. Obaja sa ťažko existenčne prebíjali v exile (prvý v USA, druhý v Argentíne). V tomto smere vyšli v ústrety len J. Rudindskému, ktorého Beneš za druhej svetovej vojny držal "v šachu" na Strednom východe, aby sa nemohol spojiť s M. Hodžom v USA. Z tých, ktorých z ťažko pochopiteľných dôvodov neprijali do služieb RFE, treba spomenúť najmä K. Strmeňa, J. Vicena,


- 7 -

M. Šmola, A. Gréberta, F. Vnuka, J. Zvonára-Tieňa, R. Aignera, V. Rybianskeho, J. Milučkého, V. Karasa a iste aj ďalších. Niektorých dokonca aj napriek ich kratšej alebo dlhšej spolupráci s RFE (k. Strmeň, A. Grébert). Aj toto boli dôvody, prečo Slobodná Európa strácala v slovenskom exile na popularite. Že spočívala na politickej koncepcii existencie Československa, to nebolo pravým dôvodom útokov na RFE, lebo túto realitu a dôsledky z nej vyplývajúce museli rešpektovať aj BBC, Deutsche Welle (po nej Deutschland-Funk), Paríž, Ottawa a, pravdaže, aj Hlas Ameriky.
Karol Belák, jeden z najstarších redaktorov Slovákov v RFE, to ešte v 70. rokoch vyjadril v liste svojmu českému kolegovi J. Tumlířovi takto: "Čím viac budú naše desky (rozumej redakcie, pozn.