Slovenskí predstavitelia v DS ho neakceptovali a považovali ho za "ľudáka", dokonca za stúpenca Tisovho režimu, hoci v roku 1940 bojoval s Francúzmi proti Hitlerovi a za vojny, sledovaný gestapom, žil úplne v ústraní. Do politického života sa verejne zapojil až po druhej svetovej vojne. Na jeho tlačovú konferenciu v New Yorku RFE nevyslalo ani svojho zástupcu. Tak ďaleko šli politické spory v slovenskom exile, v treťom zahraničnom odboji.
2 Slobodná Európa začala svoje vysielanie 1. mája 1951 na krátkych vlnách. Až po ôsmich mesiacoch rozšírili vysielanie i na stredné vlny, aby tak zvýšili jeho príjem a účinok.
3 Citované podľa materiálov RFE z 50. rokov (archív autora).
4 Memorandá slovenských zamestnancov RFE boli podané po porade so Š. Osuským, ktorý bol členom Committe
for a Free Europe. Osuský stál za akciou rozdelenia vysielania RFE pre Československo. Prečo neurobil viac v tejto


- 8 -


veci? To zodpovedalo jeho politickému mysleniu a aj jeho postupu, aby nik nepoukázal naňho, že "ide s Ďurčanským", ktorého mnohí Američania, najmä po jeho tvrdých rozporoch s umierneným K. Sidorom, pokladali za "politicky neúnosného pre vedenie exilu". Pritom ho obviňovali aj zo spolupráce s Hitlerovými stúpencami v marci 1939.
5 Prvé ohlasy zo Slovenska na vysielanie RFE prichádzali od pracovníkov a poslucháčov Bielej légie (J. Vicena).
6 Vyplývalo to už z otváracieho prejavu C. D. Jacksona 1. mája 1951 v Mníchove.
7 Najväčšou chybou týchto memoránd bolo, že ich podávatelia vystupovali konfesionálne (ako katolíci). Neskoršie zásluhou J. Rudinského (aj vplyvom Š. Osuského) sa ich počet tak zvýšil, že predstavovali väčšinu slovenských zamestnancov. Možno povedať, že v podstate proti slovenskému vysielaniu sa nestaval nikto (okrem pár jednotlivcov). Niektorým však bránila len politická odvaha priznať to, čo cítili.
8 Citované podľa kópie listu (v úschove autora).
9 J. Šramek v RFE po páde komunizmu v Československu, ako aj po rozpade Československa samého otvorene poukázal na slovenskú otázku (i keď niekedy azda až z príliš osobného pohľadu).







































- 9 -

Rozhlasové vysielanie Hlas Ameriky


Všetci vieme, že dejiny netvorí čas, ale skutky, ktoré sa v jeho rozpätí stali. Exil je kus života ďaleko od vlastných. Treba sa nám v cudzom svete akosi opäť narodiť. Dokázať, čo vieme a čo chceme, keď už sme sa rozhodli v istej nepriaznivej chvíli opustiť vlasť. A v mori cudzích "dokázať seba" je tak trochu aj daň za smelosť.