Mauzóleum v Halikarnase

Stavbu, ktorú obdivoval celý staroveký svet pre jej monumentálnosť a prekrásnu sochársku výzdobu, postavili v 4. storočí pred n. l. pre perzského satrapu (miestodržiteľa), ktorý sa volal Mausolos. Tomuto najvýznamnejšiemu mužovi v oblasti dnešného juhozápadného Turecka malo mauzóleum slúžiť ako hrobka. Predpokladáme, že Mausolos sa sám rozhodol vystavať si tento pamätník – miesto svojho posledného odpočinku. Už za svojho života začal stavebné práce a najal si najlepších sochárov. Výsledok ich práce sa rýchlo preslávil v celom vtedy známom svete. Mausolos vládol v kráľovstve zvanom Kária. To v tomto období tvorilo súčasť veľkej Perzskej ríše, hoci požívalo viaceré výhody nezávislého štátu. Mausolovo hlavné mesto Halikarnas na pobreží Egejského mora prežívalo vďaka ambicióznej výstavbe v období rokov 377 až 353 pred n. l. veľký rozvoj. Projekt mauzólea navrhol grécky architekt Pýtheos. Po satrapovej smrti stavbu dokončovala jeho manželka a následníčka Artemisia. A hoci aj ona zomrela skôr, ako stihla dielo dokončiť, robotníci pokračovali v práci, pevne rozhodnutí zanechať pamiatku svojho majstrovstva nasledujúcim generáciám. Mauzóleum bolo v priebehu vekov zničené, ale aj napriek tomu sa archeológom podarilo odhaliť veľa z jeho tajomstiev. Halikarnas sa nachádzal neďaleko dnešnej obce Bodrum, kde môžeme navštíviť múzeum so zvyškami tejto slávnej stavby. Mesto Halikarnas

Mesto Halikarnas chránili 7 km dlhé hradby s niekoľkými bránami. Medzi najvýznamnejšie budovy v meste patril patril Aresov chrám, divadlo, kde sa konali populárne zábavy, a Mausolov palác, kde panovník žil so svojou rodinou a dvoranmi. Mauzóleum stálo na hlavnej ulici neďaleko tržnice, zby vyzdvihlo panovníkove zásluhy o založenie a rozvoj mesta. Pohrebná komora

Mausolovo telo po smrti spálili a popol uložili do podzemnej hrobky. Vchod zatarasili pred prípadnými lupičmi masívnym kamenným kvádrom, ktorý otesali tak, aby sa nedal odtlačiť. Vchod nakoniec zasypali zeminou. Nepomohlo to. Vykrádači hrobiek vyhĺbili tunel, ktorým si odniesli celý pohrebný poklad. Nedávno sa archeológom v lokalite podarilo nájsť niekoľko zlatých ozdôb a spony do šiat. Niekoľko faktov:

- Okrem Cheopsovej pyramídy mauzóleum pretrvalo zo siedmich divov najdlhšie.

- Stavbu nakoniec zničilo zemetrasenie a ruiny roku 1522 rozobrali križiaci, ktorí ich použili na spevnenie svojej neďalekej pevnosti proti tureckým nájazdom.
- Z mauzólea sa nám zachovali niektoré sochy zo severnej strany, pretože v čase zemetrasenia sa nachádzali pod zemou. - Slovo mauzóleum, odvodené z vládcovho mena Mausolos, preniklo do mnohých svetových jazykov a označuje monumentálny náhrobok na vysokom postavci.

Zdroje:

Veľké divy sveta -