Hoci už dvetisíc rokov inšpirujú visuté záhrady v Babylone historikov k vzletným predstavám o tom, ako asi mohli vyzerať, dodnes o ich existencii nemáme vôbec nijaký dôkaz. Staroveké správy o meste Babylon (nachádza sa v dnešnom Iraku) žiadne záhrady ani park nespomínajú a hoci archeológovia ruiny mesta odkryli a podrobne preskúmali, žiaľ, zatiaľ žiadne pozostatky takejto stavby nenašli. Legiend o vzniku záhrad existuje niekoľko. Podľa jednej ich dala postaviť polorozprávková kráľovná Semiramis, podľa inej zas kráľ Nebukadnesar II., o ktorom vieme z historických análov, že vládol medzi rokmi 605 až 562 pred n. l., založil Babylonskú ríšu a zaslúžil sa o rozvoj mesta Babylon. Mocný panovník vraj venoval visuté záhrady svojej manželke Amytis. Po roku 539 pred n. l., keď ovládli Babylonskú ríšu Peržania, mesto spustlo a zo záhrad sa nám zachovali len legendy. Archeológom sa však podarilo objaviť podobné parky a záhrady inde, takže si dnes vieme celkom dobre predstaviť, ako asi visuté záhrady v Semiramidine či Amytisine mohli vyzerať. Raj na Zemi

Hovorí sa, že Nebukadnesar postavil záhrady pre svoju manželku Amytis, pretože sa cítila nešťastná v jeho kráľovstve uprostred púšte. Bujná vegetácia, ktorú dal vysadiť, pripomínala kráľovnej úpätia kopcov v jej rodnej Médii (na území dnešného severozápadného Iránu). V tomto pozemskom raji sa mohol kráľovský manelský pár spolu prechádzať, oddychovať či stolovať spolu s dvoranmi. Niekoľko faktov

- Niektorí starí autori sa domnievali, že záhrady sa akýmsi dávnovekým kúzlom vznášali vo vzduchu. Ide o chybnú interpretáciu pôvodného slova, ktoré znamená, že sa nachádzali na stupňovitých terasách.
- V starých prameňoch sa dočítame o štvorcovom pôdoryse s dĺžkou strany 123,2 metra. - Odborníci sa dodnes nezhodli na počte terás, mnohí z nich však zastávajú názor, že záhrady mali päť stupňov. Niektorí dokonca tvrdia, že terasy museli podopierať až sedem metrov hrubé múry, aby poskytli dostatočnú oporu aj mohutným stromom.