referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ľubomíra
Utorok, 9. augusta 2022
Doba rímska
Dátum pridania: 12.04.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: daylenon
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 300
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 9.2
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 15m 20s
Pomalé čítanie: 23m 0s
 

Severogermánska oblasť zahrňuje kmene v južnej Škandinávii (Tacitoví Suones sú považovaní za predkov Švédov). Tam sa hľadá aj pôvod kmeňov, ktoré zasiahli do krajov východne od Odry. Predpokladá sa, že so severného Jutska prišli okolo roku 100 pred Kr. do Sliezka Vandali. Ostrov Bornhorlm (v najstaršej forme Burgundarholmr) sa považuje za pôvodnú vlasť Burgundov, ktorých sídla v mladšej dobe rímskej sa hľadajú medzi Odrou a Labem. Z juhonórskeho Rogalandu možno pochádzali Rugiovia, lokalizovaní v dobe rímskej do oblasti medzi Odrou a Vislou. Zo Švédskych krajín Västergötlandu a Östergötlandu a z ostrova Gotlandu sa do dolného toku Visly preplavili okolo zlomu letopočtu Góti, nasledovaní príbuznými Gepidmi.
Osídlenie „slobodnej Germánie“ sa sústreďovalo v určitých oblastiach, oddelených od seba pralesom a zodpovedajúce zrejme určitému kmeňu alebo jeho časti, s hlavnou svätyňou v centre. Osady s poliami, pastvinami a pohrebiskami ležali na vymedzených plochách. Okrem zväčšovania počtu sídiel a postupného zväčšovania sídlisk dochádzalo v prvých storočiach po Kr. tiež k rozširovaniu ekumeny. Výraznejšie sa rozvoj osídlenia prejavil napr. v pásme úrodných naplavenín (tzv. marša) pri juhovýchodnom pobreží Severného mora, ktorých využitie umožnil pozvoľný ústup mora v posledných storočiach pred Kr. Na maršách vznikali najskôr jednotlivé dvorce alebo ich voľné zoskupenia, s odvodňovacími priekopami na okrajoch. Keď však na prelome letopočtu nastalo nové obdobie záplav, začali obyvatelia stavať svoje sídla na umelo navŕšených pahorkoch. Ich veľkosť vzrastala a boli na nich plánovane budované veľké sídliská s husto, často lúčovito zoskupenými domami a dvorcami. Inde existovali sídliská dedinského rázu a jednotlivé dvorce, malé osady s 50 – 100 obyvateľmi. Veľké sídliská, ktoré sa rozvíjali od 1. a 2. stor. prezrádzajú výstavbu podľa jednotného plánu s vnútornou organizáciou.
Je pozoruhodné, že v germánskom prostredí sa nestretávame so systémom hradísk. Skutočné hradiská sú vzácnosťou, niektoré známe opevnenia slúžili zrejme ako útočište pre okolité obyvateľstvo. Pri sídliskách sa však častejšie stretávame s ľahšími ochrannými konštrukciami.
Základom hospodárstva bola kombinácia roľníctva a chovu hospodárskych zvierat, existovali však značné regionálne rozdiely. Pole sa oralo s radlom s vodorovným plazom alebo s bezplazovým hákom či už radlom plužného typu, ktoré už ornicu obracalo. Veľkosť obrábanej plochy kolísala, pole bolo obhospodarované striedavo (tzv.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.