Hoci Papánek patrí k významným obrancom slovenskej minulosti a slovenskej národnosti vôbec, v zániku veľkomoravskej ríše nevidel nejakú národnú tragédiu ako neskôr štúrovci. Na inom mieste dokonca hovorí o veľkej radosti Slovákov zo „šťastného rozdelenia kráľovstva“. Toto je opäť typické stanovisko slovenského šľachtica-zemana, hrdého člena „natio hungarica“. Papánka vôbec nemôžeme označiť za pokračovateľa Timonovskej koncepcie slovenských dejín. To, že v Papánkovom nadraďovaní štátnosti nad národnosť, uhorského patriotizmu nad národnú hrdosť nevideli súčasníci nič zvláštne, dokazuje chvála J. Papánka a jeho Dejín od Jána Hrdličku.

JÁN HRDLIČKA
Hrdličkova rozprava Slovenský národ je cenným dokladom pre poznanie stavu a ďalšieho vývoja národnej ideológie. Po prvýkrát sa tu stretávame s ostrým odsúdením odrodilcov a renegátstva. V tomto čase však nemôžeme ešte hovoriť o nejakom priamom odnárodňovacom tlaku zo strany vládnucich tried a tak príčiny odnárodňovania mohli tu byť predovšetkým spoločenské. Pozoruhodnou črtou Hrdličkovho článku je vzťah k širokým masám slovenského ľudu, ktoré v Hrdličkovom poňatí tvoria základ „slovenského národa“ alebo „slovenskej nácie“, ktorá tu viaže vyslovene k slovenskému etnickému územiu. J. Hrdlička tu priamo bráni slovenský ľud, chváli a vyzdvihuje jeho dobré vlastnosti: pracovitosť, usilovnosť, podnikavosť, pohostinnosť, skromnosť, ale aj podiel Slovákov na rozvoji spoločnej uhorskej vlasti.
Hrdličkova rozprava je zaujímavá aj kŕčovitým lipnutím na tradičných predstavách o slovanskom národe, jeho rozľahlosti, starobylosti, autochtónnosti, sláve atď., vysvetlenie čoho treba hľadať v tom, že sa dostali hlboko do povedomia inteligencie, ba aj časti slovenského meštianstva a zemianstva.

JURAJ SKLENÁR
Sklenárove názory sú mimoriadne pozoruhodným dokladom nacionálnej citlivosti a politického myslenia u slovenských vzdelancov. Podľa Sklenára Veľká Morava nevznikla v poriečí Moravy našej, ale pri Morave srbskej. Odtiaľto sa potom moc veľkomoravských kniežat šírila na všetky strany, predovšetkým na sever. Podobne dokazuje, že Maďari nedošli dnešných svojich sídel zo severovýchodu ale z juhu. Chcel dokázať, že Maďari si Slovákov násilne nepodrobili.

V ideológii slovenskej feudálnej národnosti sa stretávame so všetkými základnými prvkami a motívmi barokového slavizmu. Slovenskí vzdelanci bohato čerpali zo starých kroník, starších i súčasných historikov slovanských národov. Špecifickou črtou tohto obdobia bol boj slovenskej národnosti o rovnoprávnosť v Uhorskom štáte.