Štruktúra slovenskej spoločnosti sa počiatkom 18.stor. mení a v národnobrodeckej ideológii sa zjavujú nové prvky. Jej základom sa stáva predstava príslušnosti Slovákov k „slovanskému národu“ a o jednom „slovanskom jazyku“. Koncom tohto obdobia dochádza k vytvorenia prvého samostatného spisovného slovenského jazyka. Významným zdrojom národnej hrdosti Slovákov sa stáva rozľahlosť, starobylosť a autochtónnosť „slovanského národa“, hoci na strane druhej vystupuje do popredia buditeľské poslanie veľkomoravského a cyrilometodejského dedičstva.
ANONYMNÁ OBRANA
Obrana Slovákov sa začiatkom 18.stor stala anonymnou. Jej rukopis je v zbierke jezuitského historika Kaprinaiho a jej autora treba hľadať medzi jezuitami slovenského pôvodu, človeka z okruhu okolo Samuela Timona. Autor ju adresuje a doslova útočí na „Huno-Skýtov“ – Maďarov za ich hanlivé názory o slovenskom národe. Podľa neho „Niektorí Maďari očierňujú slávny slovenský národ tým, že ho označujú za neslávny, osočujú zo záhadného pôvodu a tvrdia, že je bez hrdinských činov a napokon, že bol vyhnaný z vlastnej krajiny, Panónie“. Jeho obrana hovorí o vzniku a pôvode slovanského národa, o jeho slávnych činoch a o jeho politickom jadre, čo bola Svätoplukova ríša. Autor pri tom ukazuje ako boli vojvodcovia a panovníci vo vojnách porazení a pri tom to nemalo za následok podrobenie ich ľudu. Táto obrana prekvapuje svojou adresnosťou priamo Maďarom a najmä nacionálnou precitlivenosťou.
Tieto obranné tendencie sa napokon pretvárajú v uhorskú koncepciu slovenských dejín, čo vrcholí koncom 19.storočia u J. Záborského a F. V. Sasinka, za jej otca však môžeme označiť Samuela Timona. SANUEL TIMON
Býva označovaný aj za zakladateľa modernej uhorskej historiografie. Napísal Inago antiquae Hungariae (Obraz starého Uhorska). Hlavným cieľom bolo podať históriu krajín, ktoré neskôr patrili k uhorskej korune., ďalej dejiny Hunov, Avarov, veľkomoravské obdobie a príchod Maďarov. S. Timon začína éru kritickej historiografie. Biblia nie je už prameňom a autoritou, pozná už aj základný písomný prameň k histórii Pribinovho nitrianskeho kniežatstva „O obrátení Bavorov a Koruntáncov“. Vo svojom diele sa zaoberá aj obdobím Veľkej Moravy. Jej panovníkov predstavuje ako moravských, ktorí si podmanili susedných Slovákov.