Ako náhradu dostali nekvalifikované a zle platené miesta.
Najvyššie stranícke orgány začali odvolávať viaceré svoje uznesenia z roku 1968. 9.9.1969 tak urobil ÚV KSS a neskôr, 25.-29.9. aj ÚV KSČ. Na tomto zasadnutí vystúpil Gustáv Husák s kritikou reformného hnutia pod Dubčekovým vedením. Na november 1969 sa rozhodlo o „očiste“ národných výborov od „oportunistov“. 20.11.1969 Ústredná revízna a kontrolná komisia KSS rozhodla, že poprední slovenskí intelektuáli a pracovníci v masmédiách sa podrobia straníckemu vyšetrovaniu. Začiatkom roka 1970 ÚV KSČ rozhodol o „výmene členských preukazov“. Tento proces sa stal hlavným prostriedkom v boji proti reformným komunistom. Na Slovensku bolo z KSS vylúčených 53-tisíc členov, z čoho takmer polovica bola z radov komunistov. V Bratislave sa 11.6.1969 konal zakladajúci zjazd Zväzu slovenských spisovateľov, ktorý prijal do svojich radov iba osvedčených a preverených súdruhov. Čistky postihli veľké množstvo kvalifikovaných ľudí a ochromili tým vývoj celej spoločnosti. Zatiaľ čo v Česku boli čistky veľmi radikálne a poprední vedci a vysokoškolskí učitelia boli prekladaní na manuálne práce, na Slovensku neboli až také drastické. Mnohí občania Československa po vojenskej okupácii emigrovali do zahraničia. Bola to jedna z najväčších emigračných vĺn v dejinách Slovenska. V decembri 1970 Ústredný výbor KSČ prijal dokument Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII.zjazde KSČ. Bol to súhrn poučiek, ktorý obsahoval hodnotenie vývoja v Československu na sklonku šesťdesiatych rokov. Súhlas s týmto dokumentov sa vyžadoval od všetkých riadiacich pracovníkov, učiteľov, vedcov, kultúrnych pracovníkov. Jeho odmietnutie znamenalo okamžitú diskvalifikáciu. Tento dokument dostal právom názov „manifest neostalinizmu“. Na čelo Národného frontu sa roku 1971 dostal Gustáv Husák ako najvyšší komunistický funkcionár. Na máj 1971 zvolal ÚV KSČ XIV.zjazd komunistickej strany. XIV.zjazd sa už síce konal počas okupácie Prahy vo Vysočanoch v auguste 1968, podľa záverov Moskovského protokolu však tento zjazd bol úplne anulovaný. Na novom XIV.zjazde sa do ústredného výboru a do všetkých funkcií dostali iba dogmatickí starokomunisti a normalizátori. Rozdelenie funkcií, ktoré sa odohralo na tomto zjazde, vydržalo až na malé zmeny celých 20 rokov až do pádu komunizmu. V najvyššej straníckej funkcii, ktorá sa zmenila z prvého tajomníka na generálneho tajomníka, bol potvrdený Gustáv Husák. Komunistická strana zinscenovala v tejto situácii aj parlamentné voľby s jednotnou kandidátkou. Pôvodne mali byť ešte v novembri 1968.