Rátalo sa s tzv.viacmandátovými obvodmi, čo by umožnilo aspoň čiastočný výber. Aby sa tomu zabránilo, prijal parlament v októbri 1969 zákon o predĺžení volebného obdobia. Za kandidátov Národného frontu hlasovalo 99,9% voličov na Slovensku, pričom na voľbách sa zúčastnilo 99,8% oprávnených voličov. Hoci sa voľby konali v atmosfére zastrašovania, výsledky sú celkom evidentne dôkazom úradného zmanipulovania. V priebehu roka 1972 sa konali celoštátne zjazdy jednotných roľníckych družstiev (apríl) a odborov (jún). Odborársky zjazd anuloval všetky uznesenia, ktoré neboli v súlade s normalizačnou politikou, a odbory sa stali poslušným príveskom komunistickej strany. V septembri došlo k glajchšaltácii mládežníckych organizácií tým, že sa vytvoril jednotný Socialistický zväz mládeže. Zahraničná politika postupne prestala existovať, lebo všetky medzinárodné rozhodnutia sa robili v Moskve. Tento trend sa po roku 1969 ešte posilnil. V Moskve pamätajú na prejav česko-slovenského ministra zahraničných vecí Jiřího Hájka v OSN po augustovej okupácii roku 1968, v ktorom obvinil štáty Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom z porušovania medzinárodného práva. Takéto riziká sa v Moskve snažili vylúčiť. Normalizátorský minister zahraničných vecí Bohuš Chňoupek bol poslušným prisluhovačom Moskvy. Suverenitu Československa značne obmedzila zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, ktorú podpísalo Československo so Sovietskym zväzom 6.mája 1970. Zmluva mala platnosť na 20 rokov, ale vo vtedajšej situácii ju ľudia považovali za zmluvu „na večné časy“. Aj najvýznamnejšia zahraničnopolitická aktivita Československa v rokoch normalizácie – medzištátna zmluva medzi ČSSR a Spolkovou republikou Nemecko z roku 1973 – bola iniciovaná v Moskve a bola súčasťou sovietskej zahraničnopolitickej línie. Takisto aj česko-slovenská účasť na helsinskom procese – na podpísaní záverečného aktu roku 1975 a na následných rokovaniach a akciách bola koordinovanou akciou celého sovietskeho bloku. Ekonomická a technologická stagnácia

Dôsledky politického vývoja sa veľmi tragicky odzrkadlili v hospodárstve. Zaostávanie za vývojom svetového hospodárstva a čoraz väčšia izolovanosť od svetového trhov nedávali česko-slovenskej ekonomike nádej na zásadné zlepšenie. Od polovice roku 1973 sa zvýšili ceny surovín a materiálov na svetových trhoch. Československo nakupovalo približne tretinu surovín za svetové ceny. Ekonomicky vyspelé krajiny sa s rastom cien surovín postupne vyrovnali.