K slovu sa hlásila aj kresťansky orientovaná inteligencia na čele s Jánom Čarnogurským. Gorbačov na oficiálnej návšteve v apríli 1987 síce neodsúdil inváziu vojsk Varšavskej zmluvy v 1968, ale povedal, že Sovietsky zväz nemieni zasahovať do vnútorného vývoja socialistických krajín. Moc komunistov sa však opierala o sovietske tanky a bez nich hŕstka komunistov bola stratenou gardou. Odpor proti režimu získaval sebavedomie. Na poste generálneho tajomníka ÚV KSČ vystriedal Miloš Jakeš 17.12.1987 Gustáva Husáka. V októbri 1988 odstúpil predseda federálnej vlády Ľubomír Štrougal, ktorého nahradil Ladislav Adamec, odstúpil aj minister zahraničia Bohuš Chňoupek a z predsedníctva ÚV KSČ museli odísť dvaja tvrdí dogmatici – Vasil Biľak a Josef Kempný. K zmenám došlo aj na Slovensku. Jozefa Lenárta vo vedení komunistickej strany vystriedal Ignác Janák a zmeny nastali aj vo vláde Slovenskej republiky. Rokom obratu bol rok 1988. 25.marca zorganizovala v Bratislave katolícka cirkev pokojnú demonštráciu so sviečkami. Komunistická vláda sa najprv pokúsila zastrašiť účastníkov psychickým terorom. Keď to nepomohlo, polícia rozohnala demonštráciu vodnými delami. Študenti v Bratislave a v iných slovenských mestách organizovali demonštrácie pri 20.výročí okupácie Československa, pri výročí vzniku Československa v októbri 1988 i pri výročí upálenia Jana Palacha (január 1969).
16.11.1989 bratislavskí študenti v predvečer medzinárodného dňa študentov usporiadali demonštráciu. Nebola taká búrlivá ako o deň neskôr v Prahe. 17.november 1989

17.11.1989 uplynulo 50 rokov od brutálneho zásahu nacistických orgánov proti českým vysokým školám a študentom. Vtedy boli české vysoké školy zavreté, študenti odvlečení do koncentračných táborov, kde mnohí zahynuli. Toto tragické výročie si študenti pripomenuli veľkou demonštráciou. Pokojnú študentskú demonštráciu zahnala polícia na pokyn politických predstaviteľov, viacerých študentov zranila. Proti brutálnemu zásahu sa ešte v ten deň ozvali protesty, dokonca aj spomedzi komunistických funkcionárov. Nasledovala reťazová reakcia. Vo všetkých väčších mestách sa konali demonštrácie odsudzujúce brutálny zásah a žiadajúce jeho dôkladné vyšetrenie. 19.11.vzniklo v Prahe Občianske fórum, na jeho čele bol Václav Havel. V Bratislave vzniklo podobné združenie Verejnosť proti násiliu. Nespokojná občianska opozícia mala tak riadiace centrá, ktoré začali preberať iniciatívu. V popredí spoločenskej aktivity boli naďalej študenti a umelci, poprední herci v Prahe i v Bratislave.