referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sergej
Piatok, 22. októbra 2021
Od normalizácie k pádu komunizmu (Československo v rokoch po auguste 1968 do 1991)
Dátum pridania: 12.04.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Demek
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 591
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 15
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 25m 0s
Pomalé čítanie: 37m 30s
 
Od normalizácie k pádu komunizmu

Husákovská normalizácia

Normalizáciou sa v dejinách Československa nazýva obdobie od roku 1969 až do polovice osemdesiatych rokov. Pod týmto heslom začali dogmatickí komunisti upevňovať svoju moc a vracali pomery v krajine do koľají, ktoré oni pokladali za normálne, teda späť od reforiem k strnulému dogmatizmu päťdesiatych rokov.
Normalizácia začala postupne a vlastne už hneď po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a po podpísaní Moskovského protokolu. Dňa 26.8.1968 československá delegácia (Husák, Dzúr, Kučera, Biľak, Indra, Piller, Svoboda) podpísala Moskovské protokoly, kde: neuznala vysočanský zjazd z 22.8.1968, na ktorom bolo vyhlásené, že „socialistické Československo nikdy neprijme ani vojenskú okupačnú správu, ani domácu kolaborantskú moc“, na vysočanskom zjazde boli uznaní iba zákonne zvolení predstavitelia štátu a KSČ, bolo zvolené nové vedenie, pričom Alexander Dubček bol potvrdený vo funkcii. Ďalej v moskovských protokoloch bolo prisľúbené stiahnutie čs.otázky z rokovaní Rady bezpečnosti OSN, čs.delegácia súhlasila s prítomnosťou sovietskych vojsk na území Československa až do zavŕšenia normalizácie, s posilnením „sovietskeho modelu socializmu“ s čistkou vo vláde i s názorom, že hranica s NSR je nedostatočne chránená.
Už koncom roka 1968 bolo jasné, že s pokračovaním reforiem nemožno rátať. Na protest proti tomuto smerovaniu Československa sa 16.1.1969 na Václavskom námestí upálil študent Jan Palach. Jeho zúfalý čin nemohol zvrátiť vývoj, no v spoločnosti mal veľkú odozvu. V bratislavskej Univerzite Komenského držalo od 20. do 25.januára, teda do Palachovho pohrebu, 19 študentov hladovku. Rovnako neúčinné bolo vzdorovanie odborov. 4.až 7.marca 1969 sa v Prahe konal VII.všeodborový zjazd. Rokovanie sa nieslo v reformnom duchu roku 1968 a také boli prijaté aj dokumenty Charta odborového hnutia i nové stanovy.
O niekoľko dní na zasadnutí ÚV KSS v Bratislave Gustáv Husák, ktorý sa dral do priazne Brežneva, ostro zaútočil na reformných politikov a novinárov. Predsedníctvo ÚV KSČ prijalo začiatkom apríla opatrenia na kontrolu oznamovacích prostriedkov. Zasadnutie ÚV KSČ v apríli 1969 bolo aj navonok jasným signálom mohutného nástupu normalizácie. Do funkcie vedúceho tajomníka ÚV KSČ nastúpil Gustáv Husák. Alexander Dubček sa stal predsedom federálneho parlamentu. Vydržal tam však iba do októbra, keď ho spolu s Josefom Smrkovským z funkcie odvolali.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Dušan Kováč: SLOVENSKO
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.