Mária Terézia a jej reformy

-hneď po nástupe na trón musela brániť dedičstvo Habsb. rodu proti nárokom susedov(protihabsb. Koalícia pod vedením francúzska chcela ríšu rozdeliť – hlavne prusky kráľ Fridrich II. –ten sa chcel zmocniť hlavne Sliezska.) Vojna ktorá z toho vznikla trvala takmer 7 rokov (sedemročná vojna 1756-1763). Habsb. v nej prišli o Sliezko.
Počas týchto bojov si MT uvedomila, že štátna sprava nieje jednotna. Preto sa rozhodla urobit tieto reformy:
1.aby české a rakúske krajiny mali spoločnú a jednotnú štatnú správu
2.reforma na hosp. povznesenie štátu
3.vybudovanie veľkého vojska
4.dosahopvanie štátnych a istých príjmov do štát. pokladnice
5.uprava pomerov medzi šlachtov a poddaným ľudom
-Urbáre : súpis povinnosti poddaného ľudu k vrchnosti,

-Urbariárne predpisy ktoré vydala r.1767
-Urbariárny patent
V tomto patente sa jednotne a presne určovali povinnosti sedliakov, poddaných voči vrchnosti a práva vrchnosti voči poddaným. V Uhorsku platil patent až do roku 1848 v čes. krajinách do roku 1775. Hoci sa týmto patentom povinnosti sedliakov nemenili, znemožnilo sa zvyšovanie povinností. Urbár, aby bol prístupný všetkým bol spísaný v reči ľudu (aj SK –uložený v každej obci ).
-Robotný patent z roku 1775
tento patent umierňoval poddanské povinnosti, určovali sa podľa matku. Z roboty sa mohol sedliak vykúpiť, súčastne sa zrušili vedľajšie ťarchy, ktoré šľachta ukladala poddaným (zaviedla sa pracovná povinnosť). Štát začal zasahovať aj do cirk. otázok. Hoci bola MT veriaca katolíčka, pokladala za potrebu urobiť úpravy aj v cirkevnom živote (podriadiť ho štát. Dozoru). Obnovila staré kráľovské nariadenie tzv. pápežské buly (môže byt vyhlásené len s povolením panovníka ). V dohode s Vatikánom zrušila veľký počet sviatkov a obmedzila zakladanie kláštorov.
Vznik 4 SK biskupstiev: banskobystrické, spišské, rožňavské, grékokatolícke v Prešove. Bola uskutočnená tzv. raabilizácia (pôda niektorých jezuit. majetkov bola pridelená roľníkom za poplatok, poddanské povinnosti sa nahradili peňažnými poplatkami). Tieto reformy však neodstránili nevoľníctvo.

Keď v roku 1773 rozpustil, pápež Kliment XIV rád jezuitov vznikol študijný fond (na vydržiavanie školstva).
Školská reforma z roku 1774
-utvorila novy školský systém od základného –povinné pre deti až po vysoké školy. Školy podliehali cirkevnému dozoru. Dovtedajšie 6-triedne gymnázia sa menia na 5-triedne, miesto latinčiny mala prevahu nemčina.

V Banskej Štiavnici vznikla roku 1776 Banská Akadémia, v Bratislave a v Košiciach vznikli právnické akadémie. Nižšie školy sa delili na tri stupne : a.) školy triviálne (dediny mestečká)
b.) školy hlavné (mestá)
c.) školy normálne
Za vlády MT sa roku 1769 vrátili spišské mestá ktoré roku 1412 cisár Žigmund dal do zálohy poľskému kráľovi Vladislavovi .