Bol to pokrokový dokument a stal sa programom európskej buržoázie v boji za zvrhnutie absolutistického feudálneho zriadenia.

Priebeh vojny za nezávislosť
Anglicko sa rozhodlo pre rozhodnejší postup proti kolonistom a po vylodení v Amerikoňe dosahovali veľké úspechy vďaka zlej kolonistickej armáde. Tá nemala pevné vedenie a bola nedisciplinovaná, lebo farmári odchádzali domov na poľné práce. Armáda nemala ani dosť zbraní ani jazdectva,delostrelectva a peňazí.
Obratom vo vojne bola bitka pri Saratoge (1777), lebo týmto víťazstvom získali kolonisti spojenectvo Francúska (Mal na tom zásluhu veľvyslanec USA v Paríži Benjamin Franklin), Španielska a Holandska (Anglicko im vzalo kolónie, a preto podporovali kolonistov peniazmi a zbraňami). Definitívnu porážku utrpela anglická armáda v r. 1781 pri Yorktowne
V rokoch 1782-1783 sa konali mierové rokovania, kde bola uznaná samostatnosť trinástich osád, tie vytvorili spoločnú republiku - Spojené štáty americké.
Charakter vojny za nezávislosť: Buržoázna revolúcia (tretia na svete), Národooslobodzovací boj. Americká revolúcia bola povzbudením a vzorom pre buržoáziu v Európe.

Postavenie ľudu a postavenie D. Shaysa
Americký ľud nedosiahol však splnenie svojich požiadaviek, pôda bola síce vyhlásená za štátny majetok, ale predávala sa iba vo väčších dieloch, tak sa jej zmocnili bohatí plantážnici a špekulanti. Otroci boli slobodní iba na severe na juhu ostalo otroctvo. Indiáni boli naďalej utlačovaní do rezervácií. Za vojny nastal veľký štátny dlh. Buržoázia sa ho snažila znížiť zvyšovaním daní, ktoré zadlžovali a ožobračovali farmárov, tí spolu s mestskou chudobou povstali na čele s Daniel Shays. Povstanie bolo potlačené, ale r. 1787 bola vypracovaná demokratická ústava (Na čele USA stojí prezident volený na 4 roky, ktorý menuje ministrov, zákonodarnú moc má kongres, ktorý sa skladá z dvoch snemovní (reprezentantov - kde sú štáty zastúpené podľa počtu obyvateľov, a zo senátu - v ktorom má každý štát dvoch zástupcov), ktorá obmedzila jednotlivé štáty a upevnila ústrednú vládu.

Občianska vojna v USA

Vo vojne za nezávislosť získali anglické kolónie politickú nezávislosť, ale v hospodárskej oblasti boli stále závislé od Anglicka. Hospodárstvo bolo srále založené hlavne na poľnohospodárstve a továrenská výroba sa rozvíjala hlavne až od 30. -tych rokov min. storočia a rozvíjala sa nerovnomerne.
Pre poľnohospodárstvo bolo dôležité získavať novú pôdu, a tak sa rozširovalo územie USA na západ:Kúpami a výbojmi (napr. vojna s Mexikom (1846-47)) - na západe sa územie rozšírilo až k Tichému oceánu. Vďaka dostatku pôdy sa začala ďalšia vlna kolonizácie. Kolonisti:

Domáci -bohatí (planážnici z juhu a špekulanti zo severu). Chudobní - robotníci a drobní farmári.