Definitívne zanikla v roku 605pnl.

Kultúra Mezopotámie
Písmo: Sumeri – najprv obrázkové, potom klinové(písalo sa rydlom na hlinené doštičky), rozlúštili
Rawlinson a Grotefend
Literatúra: najvýznamnejšia pamiatka Epos o Gilgamešovi
Vedné odbory: astronómia – kalendár, rok=12mesiacov, 29-30dní, týždeň=7dní, deň a noc=12hodín
matematika – 60-tinová súsatva(kruh 360°, hodina 60minút)
Technické vynálezy: kolesový voz
zavlažovacie zariadenia
viacposchodové domy(1,8m hrubé steny)
radlica na pluh
Právo: Chamurapiho zákonník
Náboženstvo: polyteizmus – najprv uctievali prírodné javy – kult zeme, slnka, rodu
– každá ríša mala svojich vlastných bohov
– mýt o stvorení sveta
– napr.Babylónia: Marduh – najvyšší boh
Ištar – bohyňa lásky a vojny
Sumeri: Anu

Architektúra: - stavali sa z hlinených tehál, najvýznamnejšie stavby z glaazovaných tehál(poliate
glazúrov, zdobené zvieracimi motívmi
- stavali sa:
1) chrámy zikkuraty(stupňovité chrámy zasvätené bohom, najväčšie v Babylone a Nirive)
4) babylonské veže(biblické, 90m vysoké, stavali sa pri chráme)
5) paláce(3 paláceNabukadnezera)
6) Ištarina brána(modré kachličky zdobené býkmi – dnes v Berlíne)
7) Babylonské vysuté záhrady(Semiramidine – dal vybudovať Nabukadnesar pre manželku patria k 7 divom sveta)
8) hroby pre kráľov(bohato vybavené rôznymi predmetmi, s mŕtvymi sa pochovávalo i služobníctvo, aby mu mohli po smrti naďalej slúžiť), najviac vykopaných v Ure(16)
9) ulice – pravidelný systém ulíc, mohutné hradby a vodné priekopy
Sochárstvo: reliéfy – súčasť výzdoby chrámov a palácov
sochy – napr. socha Gudeu(vládca v Lagaši); býk s ľudskou hlavou s 5 nohami
plastiky – Asýrčania zachytávali najmä bojové a lovecké scény
STAROVEKÁ INDIA

- rozprestierala sa na polostrove Predná India v južnej Ázii (názov podľa rieky Indus)
- povodie Indu a jeho prítoky tvoria tzv. Pandžáb (päťriečie)
- územie dnešnej Indickej republiky, Pakistánu a Bangladéša
- pomerne izolovaný vývoj

Prírodné podmienky: na severe vysoké pohoria – Himaláje, Hindukuš, na juhu Visdhijské pohorie=
uzavretý celok
Obyvatelia: prišli zo severovýchodu, cez Irán do severnej časti úrodnej nížiny pri veľtokoch Indus
a Ganga
Najstarší poľnohospodári: od 4. tis. pred n. l. – bola tu úrodná naplavená pôda, bohaté zrážky -monzúnové dažde, pestovala sa pšenica, jačmeň, bavlna, chovali dobytok, spracovanie kovov - meď, bronz
Najstaršou civilizáciou: tzv. harappská kultúra (2300-1600 pred n. l.)
- v povodí rieky Indus, pôvod obyvateľstva je neznámy, významnými strediskami boli mestá Harappe a Mohendžo-daro→ opevnenia so vstupnými bránami, plán miest – poschodové domy z pálených tehál, pravidelný pôdorys, ulice sa križovali v pravých uhloch, boli tu rozsiahle sýpky, vodovody s pitnou vodou, kanalizácie, kúpeľne, záchody, kúpele
- Harappa mala asi 25 000 obyv., Mohendžo-daro 40 000

Rozvíjalo sa tu poľnohospodárstvo (pšenica, sezam, jačmeň, bavlna), remeselná výroba – keramika na hrnčiarskom kruhu, terakotové sošky z pálenej hliny (soška kňaz – kráľ, malý býk), šperky z drahých kovov a slonoviny (náhrdelník z nefritu a zlata, náramok z lístkového zlata, zlatý gombík alebo náušnica, zlaté prívesky), medené a bronzové nástroje.
Organizácia spoločnosti si vyžiadala vznik písma, ktoré dodnes nie je rozlúštené - obrázkové písmo na kamenných, kovových a hlinených pečatidlách, hlinených doštičkách

Okolo r. 1750 pred n. l. do Indie prenikajú indoeurópske kmene Arijcov (vznešení, ušľachtilí). Prišli zo severozápadu, najprv do Pandžabu, potom ďalej na východ do povodia Gangy. Pôvodne pastierske kmene prinášalli vlastný spôsob života – kostrové pochovávanie, nové zbrane a nástroje.
Na prelome 2. – 1. tis. pred n. l.