Staroorientálne štáty

STAROVEK
Staroorientálne štáty (východné)
· vznikali od polovice 4.tisícročia pnl najmä v povodí riek
· postupne sa rozpadla rodová spoločnosť, vznikli majetkové nerovnosti, vývoj išiel od miest a mestských štátov k centralizovanej ríši
Príčiny vzniku štátu:
1) potreba riadiť a organizovať hospodársku činnosť(zavodňovacie práce pozdĺž riek)
2) obchod
3) obrana pred nepriateľom
· na čele štátu bol panovník, mal neobmedzenú moc, mal najvyššiu zákonodárnu , súdnu, vojenskú moc, jeho postavenie posilňovalo náboženstvo – božský pôvod, určoval práva a povinnosti všetkých vrstiev
· prevahu mali riečne civilizácie(Mezopotámia, Egypt, India, Čína), menej civilizácia prímorská(východné Stredomorie) alebo horská(Malá Ázia, severná Mezopotámia, Perzia)
Znaky staroorientálnych štátov:
1) prvé štáty vznikali v olastiach s priaznivými prírodnými podmienkami(teplé počasie, dostatok vlahy, úrodnej pôdy) najčastejšie v úrodných riečnych údoliach(údolie Nílu, medzi Eufratom a Tigrisom, údolie rieky Indus, Chuang-Che)
2) tzv. ázijský spôsob výroby
· pretrváva občinové vlastníctvo pôdy(symbolický vlastník pôdy je panovník, skutočným je dedinská občina) vedľa súkromného vlastníctva pôdy
· prevažuje poľnohospodársky charakter výroby, pľn je základným zdrojom obživy
· otroci nie sú jedinou pracovnou silou – pracujú spolu s členmi občiny, tzv.

patriarchálne otroctvo
3) panovník – neobmedzený vládca, uctievaný ako boh alebo syn boha
4) pomerná stabilita a nemennosť štátu (v spôsobe výroby, v štátnom zriadení, v názoroch na svet)
5) centralizovaný, byrokraticky riadený despotický štát
6) položené základy kultúry a vzdelanosti

MEZOPOTÁMIA = medziriečie (dnes Irak)
· územie medzi riekou Eufrat a Tigris
· začiatky osídlenia asi v polovici 6.tisícročia pnl v povodí stredného a dolného toku riek Eufrat a Tigris
· tieto rieky pri pravidelných záplavách(1.apríl – máj) prinášali aj nánosy úrodného bahna, ktoré obohacovalo úrodnosť pôdy
· celá oblasť Mezopotámie sa rozdeľovala na niekoľko oblastí:
na severe – Asýria
v strednej časti – Babylónia
na juhu – Sumer
· stredná a južná časť boli úrodné, rozvíjalo sa pľn; pestovali sa obilniny(jačmeň, menej pšenica, proso, sezam), olejnaté rastliny(získavali z nich olej), strukoviny(hrach, fazuľa)
· pestovalo sa i ovocie(ďatľové palmy, figovníky, jablone, hrušky, mandlovníky, čerešne, slivky), zelenina(cibuľa, cesnak, červená repa, kôpor)
· zaoberali sa tiež chovom dobytka – ovce, kozy, menej hovädzí dobytok
· úrodné polia bolo potrebné zabezpečiť pred obdobím záplav→kopali sa kanály(rozvádzali vodu do vnútrozemia) a nádrže(sústreďovala sa v nich voda na obdobie sucha); tieto práce vyžadoavli množstvo pracovných síl
· obyvateľstvo sa čoraz viac sústreďovalo vo voľných dedinách, ktoré ovládali okolité územie
· niektoré dediny sa stali hospodárskym a politickým centrom rozsiahleho územia a kontrolovali i menšie dediny
· takéto centrá sa postupne menili na mestá, ohradzovali sa a ovládali okolité dediny, tak vznikli mestské štáty
· centrom mesta bol chrám – centrum náboženského, politického a hospodárskeho života, kňaz bol správcom chrámu a organizátorom hospodárstva – takéto hospodárstvo nazývame chrámové hospodárstvo
· so vznikom centralizovaného štátu sa mení chrámové hospodárstvo na
palácové – panovník sídliaci v paláci riadi celé hospodárstvo

Najstaršie mestské štáty vytvorili Sumeri. Prisťahovali sa do južnej Mezopotámie na prelome 5. a 4.tisícročia pnl, ich pôvod je nejasný(asi zo severovýchodu), prvé štáty sa od pol.4tis.pnl(3 500 –
3 200pnl) a boli to Ur, Uruk, Eridu, Lagaš, Kiš, Larsa a Sippar. Na ich území žilo niekoľko tisíc obyvateľov.
Spôsob obživy: prevážne pľn, potom remeslá (hrnčiarstvo – hrnčiarsky kruh; výroba textílií; metalurgia – bronz), lov, rybolov, chov oviec, hov.dobytka, kôz, ošípaných
- pôdu obrábali zdokonaleným hákom s kovovou radlicou a nálevkou na siatie obilia
- vynašli koleso – stavba vozov(dopravný prostriedok aj súčasť vojenskej techniky)
- výstavba kanálov, chrámov – zikkuraty
- poznali písmo – najstaršie bolo obrázkové(boli tu rôzne pečatné valčeky s obrázkami mytologických zvierat, stromov, chrámov alebo bohov); z neho sa vyvinulo klinové(zaznamenávali sa historické údaje, písali sa zmluvy, zákony, poézia, mýty a iné), písalo sa na hlinené doštičky rydlom(klinové písmo rozlúštili Rawlinson a Grotefend)
Začiatky vedy:
1) matematika – 60-tinová sústava(dodnes kruh=360ْ, hodina=60minút), geometrické výpočty(objem, plocha), mocniny, odmocniny, riešenie rovníc
2) astronómia – kalendár(potreba určiť dobu záplav počas roka) rozdelený na 12mesiacov, mesiac(striedavo 29 a 30dní) na týždne, týždeň na 7dní, trvanie noci a dňa=12hodín
Do polovice 3.tisícročia pnl boli sumerské mestské štáty samostatné, okolo roku
2 340 pnl sa v meste Kiš zmocnil vlády Sargon I.(otec semitského pôvodu).
Sargon:
a) založil nové mesto Akkad, vytvoril nový teritoriálny štát – centralizovaný štát Akkadskú ríšu
(do 2 000pnl)
b) viedol výbojnú politiku, podmanil si mestá v Babylónii
c) dobré vojsko(ľahko vyzbrojené a pohyblivé)
d) začal budovať aj nový administratívny aparát
- po ňom nastúpili jeho synovia a vnuk Narámsín, ktorý udržal rozsah ríše svojho deda
· okolo roku 2 200pnl útoky Gutejovcov(kmeň z iránskeho pohoria Zagros), na 100rokov ovládli Akkadskú ríšu, po ich vyhnaní nadvláda mesta Uru, potom krátke obdobie samostatných mestských štátov
Na prelome 3.a 2. tis.pnl prenikajú semitské kmene Amiritov – pôvodne kočovné kmene žijúce v stepiach v susedstve Mezopotámie. Keď prenikli na územie Mezopotámie podmanili si jednotlivé mestá a vytvorili vlastné štáty.

Najsilnejším štátom sa stal Babylon(stredná čast Mezopotámie).

STAROBABYLONSKÁ RÍŠA 1 900 – 1 600pnl
Chamurapi(1 792 – 1 750pnl) – najvýznamnejší panovník, ovládol celú dolnú Mezopotámiu, asýrske mestá na strednej časti Tigrisu a územie celého stredného Eufratu → „Kráľ štyroch krajín sveta.“
- krajiny rozelené na oblasti a okresy
- rozvoj remesiel, umelecké predmety zo zlata a striebra, diaľkový obchod, rozvoj pľn – zvýšenie výnosov
- prvý štát sa riadil zákonmi Chamurapiho zákonníka, ktorý mal 3 časti :
1.časť – hodnosti a tituly Chamurapiho
2.časť – vlstné zákony, veľmi tvrdé, dotýkali sa rodinného a spoločenského života, vychádzali zo zásady oko za oko, zub za zub
3.časť – oslava zákonníka
- nachádza sa v Louvri, 2m vysoký stĺp, klinové písmo, v hornej časti stĺpa reliéf zobrazujúci boha Šamaša a pred ním stojaceho Chamurapiho
Obyvateľstvo sa delilo na tri skupiny:
1) awilum – plnoprávna, privilegovaná vrstva, najbohatší vlastníci otrokov a pozemkov
2) muškéni – nižšia vrstva, slobodní, ale neprivilegovaní, boli v závislom postavení na privilegovaných – drobní roľníci, remeselníci, členovia susedských občín i zamestnanci kráľovského paláca a chrámu, vojaci
3) otroci – najnižšia vrstva, neslobodní, bezprávni, mohli sa kupovať, dediť
- za zabitie otroka hradil vinník škodu jeho majiteľovi
Ríša zanikla okolo roku 1 600pnl – dobytá a vyplienená Chetitmi.
Po zániku starobabylónskej ríše územie ovládla dynastia Hassitov(asi okolo roku
1 500 – 1 235pnl), rozvíjali obchod s Egyptom, Chetíciou. Toto obdobie nazývame Stredobabylónska ríša. Pád Hassitov r.1 235pnl – Babylon bol bodytý Asýranmi.


NOVOBABYLÓNSKA RÍŠA (CHALDEJSKÁ) 626 – 539pnl
Túto ríšu založil kráľ chaldejského pôvodu Nabopolasar, ktorý v roku 625pnl vyhnal Asýrčanov z krajiny, vládol do roku 605pnl. Jeho nástupcom sa stal Nabukadnezar II. (605 – 569pnl), ktorý ovládol väčšinu Mezopotámie, Sýriu, Palestínu. Za jeho vlády dochádza k rozvoju kultúry. V roku 539pnl ovládol Babylóniu perzský kráľ Kyros II. V roku 331pnl dobyl Perziu Alexander Macedónský a tým aj túto ríšu ovládol.



ASÝRSKA RÍŠA
· územie severnej Mezopotámie(horný tok Tigrisu)
· osídlená od 3.tisícročia pnl
· rozlišujeme 3obdobia (3 ríše):
a) Staroasýrska ríša (2 000 – 1 750pnl)
- pôvodne mestský štát Aššur
- obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka, remeslami, obchodom, dobrí bojovníci – používali bojové vozy
- za Chamurapiho – dočasne pod nadvládou Babylónie
- okolo roku 1 650pnl. prenikanie Churritov, ktorí vytvorili mocný štát Mitanni(1 600 – 1 350pnl.), bol rozvrátený Chetitmi
b) Stredoasýrska ríša (1 350 – 1 078pnl)
- znovuzjednotenie Asýrie, dobyli Babylóniu
- túto ríšu oslabili najázdy semitských kmeňov Aramejocov a Chaldejcov, ktorí okolo roku 1 200pnl prenikali do Mezopotámie
- rozkvet za TiglatpiCesara I. (1 117 – 1 078pnl), ovládol rozsiahle územie vrátane fénických miest(Babylon mu platil najskôr dane
c) Novoasýrska ríša (911 – 612pnl)
- najväčší územný a mocenský rozmach ríše(ovládli Sýriu, Palestínu, prechodne Egypt, časť Malej Ázie, Irán, Babylon)
- hlavné mesto Nirive – malo kamenné hradby, 15 brán, mali tu postavné paláce Aššurbanipal a Sancherin(mal park s botanickou a zoologickou záhradou, sady), bola tu knižnica(Aššurbanipal), archeológovia tu objavili viac ako 25 000 hlinených tabuliek s liter.dielami Sumerov, Babylónčanov a iných národov(klinovým písmom aj epos o Gilgamešovi)
- významným panovníkom Aššurbanipal II.(883 – 859pnl.) – expanzná politika, známy svojou krutosťou(dobyl Sýriu a fénické mestá)
- Tiglatpilesar III.(745 – 727pnl) asýrsky a babylónsky panovník
- Sargon II.(722 – 705pnl) porazil Izraelské kráľovstvo a Egypt
- Aššurbanipal III.(668 – 626pnl) posledný veľký panovník
Roku 612 pnl sa proti Asýrii spojili Médovia(žili v severozápad.Iráne) a Babylónčania, dobyli Nirive a a zničili Asýrsku ríšu.

Definitívne zanikla v roku 605pnl.

Kultúra Mezopotámie
Písmo: Sumeri – najprv obrázkové, potom klinové(písalo sa rydlom na hlinené doštičky), rozlúštili
Rawlinson a Grotefend
Literatúra: najvýznamnejšia pamiatka Epos o Gilgamešovi
Vedné odbory: astronómia – kalendár, rok=12mesiacov, 29-30dní, týždeň=7dní, deň a noc=12hodín
matematika – 60-tinová súsatva(kruh 360°, hodina 60minút)
Technické vynálezy: kolesový voz
zavlažovacie zariadenia
viacposchodové domy(1,8m hrubé steny)
radlica na pluh
Právo: Chamurapiho zákonník
Náboženstvo: polyteizmus – najprv uctievali prírodné javy – kult zeme, slnka, rodu
– každá ríša mala svojich vlastných bohov
– mýt o stvorení sveta
– napr.Babylónia: Marduh – najvyšší boh
Ištar – bohyňa lásky a vojny
Sumeri: Anu

Architektúra: - stavali sa z hlinených tehál, najvýznamnejšie stavby z glaazovaných tehál(poliate
glazúrov, zdobené zvieracimi motívmi
- stavali sa:
1) chrámy zikkuraty(stupňovité chrámy zasvätené bohom, najväčšie v Babylone a Nirive)
4) babylonské veže(biblické, 90m vysoké, stavali sa pri chráme)
5) paláce(3 paláceNabukadnezera)
6) Ištarina brána(modré kachličky zdobené býkmi – dnes v Berlíne)
7) Babylonské vysuté záhrady(Semiramidine – dal vybudovať Nabukadnesar pre manželku patria k 7 divom sveta)
8) hroby pre kráľov(bohato vybavené rôznymi predmetmi, s mŕtvymi sa pochovávalo i služobníctvo, aby mu mohli po smrti naďalej slúžiť), najviac vykopaných v Ure(16)
9) ulice – pravidelný systém ulíc, mohutné hradby a vodné priekopy
Sochárstvo: reliéfy – súčasť výzdoby chrámov a palácov
sochy – napr. socha Gudeu(vládca v Lagaši); býk s ľudskou hlavou s 5 nohami
plastiky – Asýrčania zachytávali najmä bojové a lovecké scény
STAROVEKÁ INDIA

- rozprestierala sa na polostrove Predná India v južnej Ázii (názov podľa rieky Indus)
- povodie Indu a jeho prítoky tvoria tzv. Pandžáb (päťriečie)
- územie dnešnej Indickej republiky, Pakistánu a Bangladéša
- pomerne izolovaný vývoj

Prírodné podmienky: na severe vysoké pohoria – Himaláje, Hindukuš, na juhu Visdhijské pohorie=
uzavretý celok
Obyvatelia: prišli zo severovýchodu, cez Irán do severnej časti úrodnej nížiny pri veľtokoch Indus
a Ganga
Najstarší poľnohospodári: od 4. tis. pred n. l. – bola tu úrodná naplavená pôda, bohaté zrážky -monzúnové dažde, pestovala sa pšenica, jačmeň, bavlna, chovali dobytok, spracovanie kovov - meď, bronz
Najstaršou civilizáciou: tzv. harappská kultúra (2300-1600 pred n. l.)
- v povodí rieky Indus, pôvod obyvateľstva je neznámy, významnými strediskami boli mestá Harappe a Mohendžo-daro→ opevnenia so vstupnými bránami, plán miest – poschodové domy z pálených tehál, pravidelný pôdorys, ulice sa križovali v pravých uhloch, boli tu rozsiahle sýpky, vodovody s pitnou vodou, kanalizácie, kúpeľne, záchody, kúpele
- Harappa mala asi 25 000 obyv., Mohendžo-daro 40 000

Rozvíjalo sa tu poľnohospodárstvo (pšenica, sezam, jačmeň, bavlna), remeselná výroba – keramika na hrnčiarskom kruhu, terakotové sošky z pálenej hliny (soška kňaz – kráľ, malý býk), šperky z drahých kovov a slonoviny (náhrdelník z nefritu a zlata, náramok z lístkového zlata, zlatý gombík alebo náušnica, zlaté prívesky), medené a bronzové nástroje.
Organizácia spoločnosti si vyžiadala vznik písma, ktoré dodnes nie je rozlúštené - obrázkové písmo na kamenných, kovových a hlinených pečatidlách, hlinených doštičkách

Okolo r. 1750 pred n. l. do Indie prenikajú indoeurópske kmene Arijcov (vznešení, ušľachtilí). Prišli zo severozápadu, najprv do Pandžabu, potom ďalej na východ do povodia Gangy. Pôvodne pastierske kmene prinášalli vlastný spôsob života – kostrové pochovávanie, nové zbrane a nástroje.
Na prelome 2. – 1. tis. pred n. l.

pestovanie plodín (jačmeň, pšenica, ryža, strukoviny), chov dobytka a koní.
Na čele kmeňov – náčelníci (tadžovia), zhromaždenia bojovníkov kmeňa a kmeňová rada.
Postupne sa spoločnosť Árijcov začala deliť na kasty, ktoré boli od seba veľmi prísne oddelené, bez možnosti prechodu z jednej kasty do druhej, dedičná príslušnosť
- tieto sociálne skupiny sa nazývali tzv. varny *
1. brahmani (kňazi) – najvyššie postavenie, zaisťovali priazeň bohov kultovnými rituálmi, boli
radcami kráľov
2. kšatrovia (bojovníci) – z nich pochádzali aj vládcovia (radžovia), členovia ozbrojených družín
3. vaišjovia – slobodní roľníci, remeselníci, obchodníci (najpočetnejšia vrstva)
4. šudrovia – zotročení potomkovia najstaršieho * obyvateľstva, bezprávne podrobené domáce
obyvateľstvo, kontakt s touto vrstvou bol nežiadúci, robili najhoršie práce

Práce a povinnosti indických varn zdôvodňoval tzv. Manuor zákonník (medzi 2. stor. pred n. l. – 2. stor. n. l.)
Od príchodu Árijcov do Indie vznikali literárne pamiatky, označované védy (vedenie). Boli to rôzne hymny, náboženské predpisy, záklínadlá, magické formulky, piesne, modlitby (2. pol. 2. tis. pred n. l. – až zač. 1. tis. pred n. l.)
V 7. – 6. stor. pred n. l. vznikali tzv. upanišády – v nich sú začiatky indického filozofického myslenia

Náboženstvo
- uctievanie početných božstiev ovládajúcich prírodné sily
- boh búrky Indra, úcta k Nebu, Zemi, Slnku, Ohňu, obeťami sa snažili zabezpečiť si priazeň bohov
Brahmanizmus – učenie sa o posmrtnom živote a o prevteľovaní duší do vyššieho alebo nižšieho
spoločenského postavenia
- verili, že modlitbou a obeťou možno získať priazeň bohov, ale ich aj ovládali
Neskôr vo filozofii upanišad proti početným bohom v popredí pojem brahma – symbol kosmického duchovného princípu – podstata sveta
- prevteľovanie – ďalší život súvisí s činmi z predchádzajúcich životov a s poslušnosťou – tým aj, ospravedlňovanie sa a zdôvodňovanie kastovníctva a sociálknych rozdielov



MAGADHSKÁ RÍŠA (pol. 6. stor. pnl. – zač. 4 stor.pnl.)
- územie od Nepálu až k delte rieky Gangy
- od 7. stor. pnl. v severnej Indii rýchly hospodársky a kultúrny rozvoj, vzniklo 16 samostatných štátov, ktoré medzi sebou bojovali o nadvládu
- najsilnejší indický štát Magatha, sídelným mestom Patáliputra – severozápadná India (povodie Indu) od konca 6. stor. pnl. ovládaná Peržanmi (Dareios I.)

Náboženstvo
- budhizmus – od 2. pol. 6 stor. a zač. 5. stor.

pnl., zakladateľ Siddhárta Gautama, nazývaný Budha=osvietený (563 – 483 pnl.), neskôr pokladaný za boha, je proti prevteľovaniu
- cieľom ľudského snaženia má byť dosiahnutie nirvány – prechod do stavu blaženosti, rozplynutie duši po smrti, každý človek môže dosiahnuť spásy→ cesta k cieľu – 4 vznešené pravdy:
1. ľudský život je zdrojom strasti
2. pôvod strasti – lipnutie človeka na živote
3. prestať s tým=dosiahnuť vyslobodenie
4. jediná cesta ku cieľu - správne poznanie podstaty bytia a správny život podľa Budhových zásad (najmä neubližovať živým tvorom)

Po odchode Alexandra Macedónskeho (327 – 325 pnl.) protesty proti despotickej vláde magadhajských vládcov, vojvodca Čandragugta Maurja vyhnal zvyšky macedónskych vojakov a zmocnil sa vlády – Maurijská ríša (325 – 185 pnl.). Jeho nástupca Ašoka (273 – 232 pnl.) :
- rozšíril a zjednotil ríšu – najväčší štátny celok v Indii
- po krvavej vojne odmietal násilie (stúpenec Budhu), snažil sa byť spravodlivý
- budoval zavlažovací systém
- dbal o rozvoj remesiel=obchodu, spravodlivý výber daní
- zakladal nemocnice, útulky, zakladal budhistické kláštory, dal stavať kopulové stúpy – posvätné stavby
Po jeho smrti v 2. stor. pnl. – 3. stor.nl. politická a vojenská nestabilita, vpády rôznych kmeňov, napr. Skýtov, Partov, ale hospodársky a kultúrny rozvoj, obchodné styky so susednou Áziou, Stredomorím…

GUPTOVSKÁ RÍŠA (4. stor.nl. – koniec 5. stor.)

Guptovci (panovníci v Magadhsku) – zjednocovanie krajiny, rozkvet za Čandragupta ( 374 – 415.nl.), najslávnejšie obdobie starovekej Indie, prechod od otrokárstva k federalizmu, prenajímanie pôdy, prideľovanie pôdy kláštorom, naturálna renta – zdroj bohatstva šľachty, podpora literatúry, výtvarného umenia

Koncom 5. storočia nl. vpád kočovných tzv. bielych Hunov (Hefthalitov) z mongolských stepí, po ich vyhnaní zostala India nezjednotená (zjednotili až Arabi v 12. – 13. stor.)

NÁBOŽENSTVO :
- vedľa budhizmu existovalo aj staré brahmanské náboženstvo, koncom 1. storočia sa mení v
hinduizmus (doteraz je najvplyvnejší v Indii)
- uctievanie stvoriteľa Brahmu, životnú silu Višnu (pomocník a ochranca ľudí pred zlom), ničivú silu
Šivu (milosrdný, ale vzbudzuje strach)

Literatúra a veda:
- 2 eposy (zo zač. n. l.) – Máhábhárata a Rámajána
- literárnym jazykom sanskrt (vznikol asi v 5. stor pred n. l.) na základe Véd
- rozvoj lekárstva, matematiky (výpočet Ludolfovho čísla, znalosť Pythagorovej vety, 10-tková sústava – využitie nuly, 10 znakov pre číslice tzv. arabské – Arabi ich rozšírili do Európy)
- astronómia (presný výpočet dĺžky slnečného roku)

Výtvarné umenie a staviteľstvo:
- stĺpy – posvätné budhistické stavby guľovitého tvaru
- kláštory a svätyne
- reliéfy a sochy, výjavy z Budhovho života
- plastiky Budhu
- nástenné maľby
- chrámy vtesané priamo do skaly, okrem drevených a tehlových stavieb
- hlavice s postavami zvierat, najmä levov.