Postavenie cirkvi v Európe v stredoveku a jeho zmeny na začiatku novoveku

(Začiatky kresťanstva¸) Zo začiatku hlásali radikálni kresťania rovnosť na zemi, a preto bolo aj v Ríme odmietané, neskôr bola hlásaná rovnosť po smrti, čo umožnilo aj rozšírenie medzi vyššie vrstvy. Roku 313 nl. vydal cisár Konštantín Milánsky edikt - ním zrovnoprávnil kresťanstvo s ostatnými náboženstvami a organizácia cirkvi mu pomáhala upevňovať ríšu. Cirkev vo feudalizme

cirkev - najväčší feudál (mala najviac pôdy - Gregor VII. zaviedol celibát, aby sa pôda nedelila; Pôda od panovníka a od šľachty - za odpustky a udržiavanie poddaných v pasivite). Zdroje bohatstva: Poddaní platili cirkvi desiatky, odpustky, kupčenie s cirkevnými úradmi, platenie za cirkevné úkony (pohreb, svatba, krst). Opora feudálneho zriadenia:
a) Kresťanská ideológia (Svojimi učeniami zobrazujú človeka ako bezmocnú bytosť závislú od Boha, a učením o trojakom ľude (modliaci sa - kňazi, bojujúci - šľachta, pracujúci - ľud) drží ľudí v pasivite)
b) Cirkevná organizácia: bola vzorom pre štátne zriadenie - na čele pápež, deľba na diecézi - biskup. Boj o investitúru
= zápas medzi rímskou cirkvou a svetskou mocou; investitúra = právo menovať cirkevných hodnostárov) hlavný cieľ ovládnutie svetskej moci.
Gregor VII.- zvolený kardinálmi za pápeža, ale bez súhlasu kráľa
Henrich IV.- nemecký kráľ a rímsky cisár - chcel odvolať Gregora a vyhlásil ho za zosadeného, Gregor vyslovil nad cisárom kliatbu, exkomunikoval ho a poddaných zbavil vazalskej povinnosti ku panovníkovy. Vzbura kniežat cisára prinútila ísť odprosiť pápeža na hrad Canoss (r. 1077). Pápež tam nechal cisára 3 dni kľačať, potom mu odpustil (zrušil svoje vyhlásenia), ale boj pokračuje. 1. fáza boja: Wormský konkordát (r. 1122) - víťazstvo pápeža a cirkvi - dohoda medzi cirkvou a štátom podľa, kt. cirkev obsadzuje a volí cirkevných úradníkov, kráľ len potvrdzuje pozemkové vlastníctvo cirkvi. Pápež si upevnil moc. Cirkevný rozkol : Z - katolíci; V - právoslávni
2. fáza boja: Križiacke výpravy (1095 - 1290) - V polovici 11. st. vtrhli Seldžuckí turci do Strednej a Malej Ázie, ovládli Sýriu, Palestínu s Jeruzalemom, Pápež požiadaný byzantskými cisármi o pomoc (- zámienka križiackych výprav), vyhlásil svätú vojnu proti turkom. Skutočná príčina : Spojiť cirkev a vládnuť. Prvá križiacka výprava:
K bojovníkom s červeným krížom na šatách sa hlásili všetky vrstvy.

(mocní feudáli chceli na V založiť feudálne štátiky, chudobní poddaní verili, že sa zbavia biedy a získjú slobodu, lupiči chceli beztrestne zbíjať, talainske mesta - Benátky, Janov si sľubovali obnovenie obchodu s východom, ktorý prerušili turci). Ťaženie chudobných - boli zle vyzbrojení a organizovaní, nakoniec ich pobili Turci. Ťaženie feudálov - dobyli vých. pobrežie stredozemného mora, prenikli do Malej Ázie, r. 1099 oslobodili Jeruzalem. Časť ich tu založila feud. štátiky iní sa vrátili s korisťou domov. Na ochranu zakladali rytierske rády, ktoré spájali revolučnú disciplínu so záväzkom boja s neveriacimi, venovali sa aj obchodnej činnosti. (Rytierske rády: Johaniti, Templári, nemeckí rytiery). Táto výprava bola v Eu preceňovaná, lebo Turci ju považovali len za pohraničnú zrážku. O znovudobytie Jeruzalema sa nadarmo pokúšali ďalšie križiacke výpravy. .