Bohemund potom len so 700 rytiermi porazil vojsko aleppského emíra a znova potvrdil prevahu obrnených rytierov na tureckou ľahkou jazdou pri priamom strete. Situácia sa čiastočne zlepšila na jar, keď z Cypru začali pravidelne prichádzať potraviny a anglické loďstvo prinieslo materiál na stavbu obliehacích strojov. Napriek tomu sa mesto dobyť nepodarilo a prišli správy o ďalšom tureckom vojsku pod vedením mosulského atabega Korbughu. V tábore sa šírila porazenecká armáda a Štefan z Blois sa rozhodol, že nemá zmysel vyčkávať na útok Turkov a vrátil sa domov.

Pád Antiochie

V tejto situácii prišiel Bohemund s návrhom aby tomu, kto prvý prekročí hradby pripadlo mesto. Ostatní velitelia odmietli, najmä Adhemar a Raimond sa cítili viazaní prísahou Alexiovi. Nakoniec sa velitelia utvorili dohodu, ktorá znela:" Ak Bohemund môže získať mesto sám alebo prostredníctvom iných, my mu mesto dáme ako dobrovoľný dar, pod podmienkou, že ak nám cisár príde na pomoc a bude chcieť dodržať dohodu, .. my mu mesto odovzdáme podľa práva, aj v prípade, keď by Bohemund bol vlastníkom mesta."27
Zrejme už pred týmto návrhom rokoval Bohemund s jedným z seldžuckých veliteľov menom Firúz. Tento Armén, ktorý prijal islám, bol ochotný v stanovený čas pustiť križiakov na hradby, ktoré kontroloval. V deň odchodu Štefana z Blois doviedol Bohemund rokovania s Firúzom do konca a prvý krát o svojich kontaktoch informoval aj križiackych veliteľov. V noci obsadili Normani časť hradieb a otvorili bránu pre hlavné vojsko. Križiaci vpadli do mesta a zabíjali Turkov aj s ich rodinami v nastávajúcom masakre však boli zabitý aj mnohí kresťania. Veliteľ mesta bol zabitý a jeho syn sa so zbytkom obrancov utiahol do pevnosti nad mestom. Križiaci potom vylúpili domy všetkých obyvateľov bez rozdielu viery.
Dobytie Antiochie prvý krát ukázalo surové jednanie, zaslepenosť a sklony k rabovaniu. Frankovia boli nadšení, že dobyli Antiochiu späť pre Krista a kresťanský kronikár napísal, že po dobytí Antiochie boli všetky námestia mesta pokryté toľkými mŕtvolami, že tam nikto nemohol byť kvôli zápachu. Nebolo možné prechádzať po uliciach ale len po mŕtvolách.28 Turci a Arabi boli šokovaní, no to najhoršie ich len čakalo.

Prerušenie spolupráce s Byzanciou, porážka Korbughu

Križiaci sa ale ocitli v nepríjemnej situácii, keď krátko po páde Antiochie mesto obkľúčil Korbugha. Za to, že Turci neprišli skôr a neprekvapili križiakov pred mestom, vďačili Edesse kde sa Korbugha márne zdržal v snahe poraziť Balduina. V Antiochii neboli potraviny a križiakom sa nepodarilo preraziť obkľúčenie.