Najdôležitejšia časť ríše, Anatólia, bola navždy stratená a Turci sa natrvalo usadili v blízkosti Byzancie.


Vyhlásenie križiackej výpravy
Byzantská diplomatická aktivita
Bitka pri Manzikerte vyvolala u byzantských cisárov obavu z ďalšieho prenikania Seldžukov [na Byzantské územie], a to ich viedlo k žiadosti o pomoc zo západu. 3 Byzantskí poslovia odchádzali na západ, aby informovali pápeža o dianí na východe a získali pomoc. Prvé správy dostal už pápež Gregor VII. a prvý krát na ne odpovedal v roku 1074. Kvôli sporu o investitúru sa problémom Byzancie vážnejšie zaoberať nemohol. Priaznivejšiu situáciu vystihli poslovia cisára Alexia I. Komnena, cisára, ktorý po dlhej dobe stabilizoval pomery v štáte. Posolstvo dostal nový pápež Urban II. Tento pápež, nasledovník Gregora VII., ovplyvnený Clunijským hnutím, ktoré žiadalo reformu cirkevnej organizácie a posilnenie moci cirkvi. Od svojho predchodcu zdedil konflikt s nemeckým cisárom Henrichom IV, ktorý ustanovil protipápeža a zakázal Urbanovi vstup do Ríma. Urban si ale upevnil pozície a 5 rokov po svojom zvolení bol všeobecne akceptovaný ako pápež. Urban dostal byzantské posolstvo na cirkevnom koncile, ktorý sa konal v talianskej Piacenze v roku 1095. Pápež si uvedomil možnosť zlepšenia vzťahov s Byzanciou, ktoré boli poznačené tiahlymi teologickými konfliktmi. Koncil vypočul žiadosť poslov, ale nedal žiadnu konkrétnu odpoveď, lebo sa zoberal problémom s protipápežom Klimentom III. Urban však už zrejme tu začal uvažovať o výzve na pomoc Byzancii.

Pápežov prejav v Clermonte
V novembri Urban odcestoval do Auvergne a 17. novembra otvoril koncil v Clermonte. Prvých desať dní sa rokovalo o cirkevných otázkach a 27. ohlásil pápež verejné jednanie. Zhromaždený dav sa nevmestil do katedrály, a preto postavili pápežovi pódium na poli mimo mesta. Tu pápež predniesol reč, ktorá fakticky odštartovala krížové výpravy. Obsah Urbanovej reči sa zachoval v štyroch variantoch, ale ani jedna nie je autentická. V troch prípadoch ju spísali kronikári, ktorí s veľkou pravdepodobnosťou túto reč počuli. Všetky verzie sa zhodujú v reprodukcii základných častí prejavu. Na úvod líčil pápež utrpenie východných kresťanov a násilností "neveriacich", potom sľúbil odmenu účastníkom výpravy hlavne v podobe odpustenia hriechov. Jednotlivé verzie prejavu sa nezhodujú v tom, či pápež priamo nasmeroval výpravy priamo na Jeruzalem - takáto zmienka je len v jednej verzii. Pápež bol nadaný rečník a po jeho výzve, ako ju zachytil Fulcher z Chartres :4 ".. Ja, alebo skôr náš Pán, vás ako svojich poslov zaprisaháva všade šíriť toto posolstvo a presvedčiť všetkých ľudí .. aby rýchlo prispeli na pomoc kresťanom [Byzantíncom] a zničili tú prekliatu rasu [Turkov] v krajine našich priateľov .. Kristus to žiada"5 , začali ľudia nadšene kričať:"Boh to chce!".