Preslávil sa skôr dôkladnosťou a zbožnosťou než vojenským talentom, ale bol medzi križiakmi obľúbený...11 Výraznou postavou bol jeho brat Balduin, ktorý bol určený na cirkevnú dráhu, ktorej sa však vzdal a žil na dvore svojho brata. Najstarší Eustach zrejme nebol nadšeným vojakom a nijak zvlášť sa do histórie nezapísal.
Lotrinské vojsko prešlo cez Uhorsko, keď podmienkou prechodu bolo, že Balduin musel ostať po dobu prechodu, na uhorskom dvore ako rukojemník a záruka dobrého správania križiakov. Vojsko bolo dobre zásobované a celkom bez problémov sa dostalo do Konštantinopola. Aj toto vojsko cisár vyzval, aby zložilo lénnu prísahu. Godefroi a Balduin namietli, že už sú vazalmi nemeckého cisára a nemôžu zložiť prísahu niekomu inému. Alexios sa rozhodol križiakov k prísahe prinútiť a obmedzil im dodávky potravín. Balduin vyplienil okolie Konštantinopola a vynútil si obnovenie dodávok. Obe strany potom vyčkávali a pred Veľkou nocou Alexios opäť obmedzil dodávky potravín. Križiaci zaútočili priamo na mesto, ale boli odrazení byzantskou armádou. Lotrinčania si uvedomili márnosť odporu a Godefroi aj Balduin prisľúbili, že zložia prísahu. Po slávnostnom akte prepravili Byzantínci križiakov cez Bospor na ázijskú stranu. Bohemund z Tarentu

V tom času už do Konštantinopola prichádzalo nové vojsko. Po kľudnej ceste z Apúlie dorazilo menšie, ale výborne vyzbrojené a vycvičené vojsko Normanov pod vedením Bohemunda z Tarentu. Bohemund bol syn Roberta Guiscarda, ktorý si v južnej Itálii vybojoval vojvodstvo a spolu s Bohemundom plienil byzantské územie. Anna Komnena opísala tohoto muža takto: "Tento muž vyžaroval zvláštne kúzlo a predsa na ňom bolo niečo desivého .. bol vychytralý a podozrievavý. Náladový a trudnomyseľný, opustil svoju vlasť kde mu nepatril ani kúsok pôdy, aby sa podľa vlastných slov poklonil Božiemu hrobu. V skutočnosti chcel ísť v stopách svojho otca, pokiaľ by sa mu to podarilo, chcel získať na Východe trón."12 Bohemond nechcel predčasne prezradiť svoje zámery a bez problémov zložil lénnu prísahu. Budúcnosť ukázala ako málo sa ňou cítil viazaný. Cesta Raimonda zo Saint Gilles


Ďalšia armáda smerujúca do Byzancie bola zo všetkých najväčšia. V jej čele stál Raimond zo Saint Gilles a biskup Adhémar z Le Puy, všeobecne považovaný za duchovnú hlavu výpravy, zodpovednú jedine pápežovi. Raimond bol muž okolo šesťdesiatky s obrovskými majetkami na juhu Francúzka. Napriek tomu, že v Byzancii ho považovali najcivilizovanejšieho zo všetkých vodcov križiakov, jeho vojská boli značne nedisciplinované. Na ich ceste do Konštantinopola mali niekoľko potýčok s byzantskou armádou aj domorodým obyvateľstvom. Raimond ako zástustupca pápeža nezložil lénnu prísahu ale len jej zmiernenú verziu.