vstupuje do priebehu prvej výpravy nový činiteľ - loďstvo, ktorého význam križiaci čoskoro ocenia.22
Táto epizóda mala závažnejšie dôsledky pre vzťah medzi Byzantíncami a križiakmi - Tarsos mal byť podľa prísahy vrátený Byzancii, cisár nezabudol, že minimálne dvaja vodcovia križiakov, sa snažia na dobytej pôde založiť vlastné nezávislé kráľovstva a nezaťažujú sa tým, že ju sľúbili vrátiť jej právoplatným majiteľom.

Vznik Edesského grófstva

Balduin a Tankred prešli Kilíkiou, kde ich miestne arménske obyvateľstvo vítalo ako osloboditeľov, ale nehodlalo prijať ich nadvládu. Balduin miesto toho, aby sa pripojil k hlavnému vojsku, ktoré obliehalo Antiochiu, po dohode s ostatnými veliteľmi, sa pustil ďalej na východ. O niečo neskôr prekročil Balduin rieku [Eufrat] na pozvanie arménskeho vládcu Edessy, ktorý mal hrôzu z toho, čo by mu Turci urobili, za to, že sa nepustil do boja s Balduinom a ešte väčší z toho, čo by mu urobil Balduin, keby tak urobil.23 Edesský vládca Thoros Balduina adoptoval a ten sa tak stal Thorovým spoluvládcom. Thoros bol ale v Edesse neobľúbený a čoskoro proti nemu vypuklo povstanie. Nie je isté, či o ňom Balduin vedel, ale pre Thorovu záchranu nič nepodnikol. Na jeho miesto nastúpil v marci 1098 Balduin, ktorý si podmanil celý rad okolitých miest a stal sa zakladateľom prvého latinského štátu na východe.24

Obliehanie Antiochie

Hlavná armáda zatiaľ prekročila Antitaurus a 20. októbra 1098 zastala pred Antiochiou. Napriek tomu, že arabský vpád otriasol jej vedúcim postavením na východe, jej význam vzrástol keď ju Byzancia znova odsadila, no neskôr mesto padlo do rúk Seldžukom. Po Konštantinopole to bolo určite najväčšie mesto aké križiaci dovtedy videli. Mesto malo obrovské 12 km dlhé hradby so 400 baštami. Opevnenie využívalo prírodné podmienky a bolo takmer nedobytné. Ani Seldžukovia ho nezískali útokom ale zradou.25
Mestu velil seldžucký veliteľ Jaghisan, pôvodne miestodržiteľ sultána Malikšaha. Po jeho smrti sa prakticky osamostatnil a len formálne uznával zvrchovanosť seldžuckého emíra v Aleppe. Táto nezávislosť sa ale v tvári v tvár križiackemu vojsku stala tiažovým bremenom.26
Bolo jasné, že mesto sa priamym útokom dobyť nedá, no križiakom sa ho nepodarilo ani dokonale obkľúčiť, takže padla aj možnosť mesto vyhladovať. Vodcovia výpravy zrejme nemali jasnú predstavu o ďalšom postupe, navyše sa s príchodom zimy začal stále výraznejšie prejavovať nedostatok potravín, ktorý nevyriešil ani príchod janovského loďstva, ktoré obsadilo neďaleký prístav St. Symeon.
Morálku čiastočne pozdvihli križiacke víťazstvá nad armádami, ktoré prišli Antiochii na pomoc. Vojsko emíra z Damašku zahnali vojská Roberta Flanderského a Bohemuda. Turci zaútočili na križiakov, ktorí boli na zásobovacej výprave. Napriek momentu prekvapenia sa križiaci ubránili a prinútili útočníkov k ústupu. V tom čase podnikla posádka Antiochie, ktorá spozorovala odchod časti obliehateľov, útok na postavenie Raimonda z Toulouse. Raimond sa napriek ťažkým stratám ubránil.