Preto väčšinou odchádzali iba muži, ktorí sa v USA ponáhľali zamestnať tam, kde bola nádej, že si najskôr nahonobia nejaké úspory. Jeden z priekopníkov organizovaného krajanského života Štefan Furdek hovorí, že „uhlie a železo zamestnáva najviac Slovákov v Amerike“. To aj určovalo, kam na pôde USA smerovali prúdy našich vysťahovalcov, a v ktorých mestách sa usadzovali. Polovica našich krajanov našla svoj nový domov v štáte Pennsylvánia. Naši vysťahovalci odchádzali do USA ako nekvalifikovaní, bez ovládania anglického jazyka. So základným problémom nájsť si zamestnanie spájal sa u nich preto ďalší problém: ako sa v cudzom svete dohovoriť. Nasledoval problém, ako si získať novú pracovnú zručnosť. Okrem toho v USA sa pre nich zmenili podmienky bývania, lebo tam na dedinky s drevenicami veru nenatrafili. Zmenilo sa ich stravovanie, odievanie, pracovný rytmus a vôbec, celý svet vecí a ľudí, s ktorými im prišlo žiť. Čo sa v ich živote najviac zmenilo, bolo to, že stratili kolektív dediny, v ktorej žili zo zdedenými zvyklosťami v rytme s poľnohospodárskymi prácami. V zmenených podmienkach dostáva duchovná kultúra ich rodného kraja novú hodnotu, najmä ľudové piesne a tradície zviazané s náboženským životom. Tieto hodnoty a s nimi i slovacita ostávali najpevnejšie zachované v ich vnútornom povedomí a ostali aj jediným, ale hlavným prvkom z rodného kraja, ktorý dedili aj ich potomkovia. Aj pre tretiu či štvrtú generáciu si ľudové piesne, tance, zvyky, viera otcov a dejiny národa zachovávajú apelatívny účinok. Je to spoločenský jav, ktorému v odbornej terminológii i laicky hovoria hľadanie koreňov. Po príchode do USA boli postavení tvárou v tvár silám spoločenského mechanizmu, ktorý im bol cudzí – bol to celkom iný svet ako ten, v ktorom dovtedy žili. Niesli si so sebou ilúzie o bohatej krajine s bohatými zárobkami. V prvých dňoch po príchode stratili ilúzie, ale dokázali nájsť realitu. Vedeli pochopiť, že v americkej spoločnosti od nikoho nič zadarmo nedostanú, že o sebauplatnenie musia bojovať. Čo si priniesli so sebou bola etika práce. Slováci hľadeli na prácu ako na prvoradú a rozhodujúcu činnosť človeka, ktorá je podmienkou prežitia, ale aj cestou, ktorou sa dostane k splneniu svojich ľudských túžob, k ekonomickým istotám pre seba a svoju rodinu a k ekonomicko-spoločenskému zabezpečeniu svojho potomstva. Filozofia práce dávala Slovákovi zmysel, prečo má byť pracovitý, a odôvodnenie, prečo sa dajú znášať „nešťastia, čo ho navštívili“ , s vytrvalou, až osudovou trpezlivosťou. V deväťdesiatych rokoch sa na slovenskej politickej scéne objavila nová politická sila – a to americkí Slováci.