Po skončení občianskej vojny v roku 1865, ktorú poznáme ako vojnu Juhu proti Severu, nastupuje v USA éra industrializácie. S nástupom industrializácie nastupuje aj masové vysťahovalectvo z Európy do USA. V rokoch 1821 – 1880, t.j. skoro šesťdesiat rokov, sa do Ameriky prisťahovalo 8,5 milióna osôb, ale za necelých tridsať rokov, t.j. od roku 1881 do roku 1909 až 15,5 milióna osôb. S týmto veľkým prisťahovaleckým prúdom prichádzajú do USA aj Slováci.
Masové vysťahovalectvo zo Slovenska, v prevažnej miere z východného Slovenska, sa začína po roku neúrody a hladu 1879. No Slováci prichádzali do Severnej Ameriky aj pred týmto termínom. Už v boji severoamerických kolónií s Anglickom za nezávislosť Severnej Ameriky v rokoch 1776 – 1783 bojoval v armáde generála Washingtona major Ján Ladislav Polerecký. Pochádzal z turčianskej dedinky Polerieka a do Ameriky sa dostal s jednotkou francúzskych husárov. Ako prví Slováci odchádzajú za chlebom do USA naši drotári. Roku 1840 zakladajú vo Philadelphii obchod s drôtenými výrobkami drotári Komandovci z Rovného v Trenčianskej stolici. O dvadsať rokov neskôr skúšajú podnikateľské šťastie v USA ich krajania drotári Grúnik z Rovného a Martin Chalan z Vysokého. Obraz o tom, z akých spoločenských vrstiev sa vysťahovalci grupovali, podáva špecifikácia vykázaná uhorskou oficiálnou štatistikou do roku 1905 (viď graf):

V roku 1905 zo súhrnného počtu slovenských vysťahovalcov bolo 78,79 % robotníkov, ale spolu so samostatnými hospodármi (maloroľníkmi a domkármi) počet pracujúcich, ktorí v zahraničí rozmnožovali rady námezdného robotníctva, sa pohyboval okolo 98%. Podľa čiastkových prieskumov sa odhaduje, že asi25 % slovenských vysťahovalcov nevedelo čítať a písať. Je to síce najnižší percentuálny podiel v porovnaní so všetkými ostatnými vysťahovalcami slovanského pôvodu, pravda, okrem Čechov, kde podiel analfabetov činil iba 1,7 %.
Slovák odchádzal do USA ako príslušník ponižovaného národa, ktorému bol doma vštepovaný pocit menejcennosti. No na rozdiel od vysťahovalcov z iných krajín nemal za sebou vládne inštitúcie štátu, z ktorého odchádzal. Postavenie slovenských vysťahovalcov bolo ešte horšie ako postavenie vysťahovalcov z Írska či Poľska, lebo na rozdiel od nich ani cirkevná vrchnosť v rodnom kraji nebola ich zástancom a oporou.
Prví vysťahovalci sa v USA natrvalo usadiť nemienili, chceli si len zarobiť peniaze a vrátiť sa domov. Veď naplnenie ideálu ich života si vedeli predstaviť iba v rodnej dedine.

Preto väčšinou odchádzali iba muži, ktorí sa v USA ponáhľali zamestnať tam, kde bola nádej, že si najskôr nahonobia nejaké úspory. Jeden z priekopníkov organizovaného krajanského života Štefan Furdek hovorí, že „uhlie a železo zamestnáva najviac Slovákov v Amerike“. To aj určovalo, kam na pôde USA smerovali prúdy našich vysťahovalcov, a v ktorých mestách sa usadzovali. Polovica našich krajanov našla svoj nový domov v štáte Pennsylvánia. Naši vysťahovalci odchádzali do USA ako nekvalifikovaní, bez ovládania anglického jazyka. So základným problémom nájsť si zamestnanie spájal sa u nich preto ďalší problém: ako sa v cudzom svete dohovoriť. Nasledoval problém, ako si získať novú pracovnú zručnosť. Okrem toho v USA sa pre nich zmenili podmienky bývania, lebo tam na dedinky s drevenicami veru nenatrafili. Zmenilo sa ich stravovanie, odievanie, pracovný rytmus a vôbec, celý svet vecí a ľudí, s ktorými im prišlo žiť. Čo sa v ich živote najviac zmenilo, bolo to, že stratili kolektív dediny, v ktorej žili zo zdedenými zvyklosťami v rytme s poľnohospodárskymi prácami. V zmenených podmienkach dostáva duchovná kultúra ich rodného kraja novú hodnotu, najmä ľudové piesne a tradície zviazané s náboženským životom. Tieto hodnoty a s nimi i slovacita ostávali najpevnejšie zachované v ich vnútornom povedomí a ostali aj jediným, ale hlavným prvkom z rodného kraja, ktorý dedili aj ich potomkovia. Aj pre tretiu či štvrtú generáciu si ľudové piesne, tance, zvyky, viera otcov a dejiny národa zachovávajú apelatívny účinok. Je to spoločenský jav, ktorému v odbornej terminológii i laicky hovoria hľadanie koreňov. Po príchode do USA boli postavení tvárou v tvár silám spoločenského mechanizmu, ktorý im bol cudzí – bol to celkom iný svet ako ten, v ktorom dovtedy žili. Niesli si so sebou ilúzie o bohatej krajine s bohatými zárobkami. V prvých dňoch po príchode stratili ilúzie, ale dokázali nájsť realitu. Vedeli pochopiť, že v americkej spoločnosti od nikoho nič zadarmo nedostanú, že o sebauplatnenie musia bojovať. Čo si priniesli so sebou bola etika práce. Slováci hľadeli na prácu ako na prvoradú a rozhodujúcu činnosť človeka, ktorá je podmienkou prežitia, ale aj cestou, ktorou sa dostane k splneniu svojich ľudských túžob, k ekonomickým istotám pre seba a svoju rodinu a k ekonomicko-spoločenskému zabezpečeniu svojho potomstva. Filozofia práce dávala Slovákovi zmysel, prečo má byť pracovitý, a odôvodnenie, prečo sa dajú znášať „nešťastia, čo ho navštívili“ , s vytrvalou, až osudovou trpezlivosťou. V deväťdesiatych rokoch sa na slovenskej politickej scéne objavila nová politická sila – a to americkí Slováci.

Slováci sa začali v Amerike organizovať. Na vyobrazeniach slovenských spolkov tej doby vidíme medzi mužmi aj ženy, ktoré dostali v Amerike rovnoprávnosť a volebné právo, čo bola v uhorských pomeroch nezvyčajná vec. Jedna z najvýznamnejších osobností, ktorá stála na čele týchto organizačných snáh, bol Peter Víťazoslav Rovnianek, narodený v Dolnom Hričove, ktorý sa po vyhodený zo štúdia teológie pre svoje národné presvedčenie v roku 1888 vysťahoval. V novej vlasti začal prebúdzať národné povedomie slovenských vysťahovalcov a stal sa vydavateľom slovenskej tlače v USA. Pred jeho príchodom si zakladatelia slovenskej žurnalistiky v USA, bratranci Július Wolf a Janko Slovenský, ktorí najprv začínali ako baníci, uvedomili, že krajania majú záujem o mnohé informácie, potrebné v prvom rade pre ich každodenný život a pre styk s rodným krajom, informácie týkajúce sa pasových, finančných, cestovných, štátoobčianskych, pracovnoprávnych záležitostí a tak podobne. Chceli však byť informovaní aj o tom čo sa deje doma na Slovensku. A tak sa v roku 1885 rodí časopis Bulletin (písali v ňom východoslovenským nárečím), kolportovaný prostredníctvom krčiem, ktoré, samozrejme, Slováci navštevovali. Situácia sa zmení v roku 1889, keď za redaktora získali P. V. Rovnianka, ktorý začal do novín písať v spisovnej slovenčine a v národnom duchu. V roku 1888 začal vydávať prvé slovenské noviny na pôde USA Nová vlasť. Neskôr začali pribúdať ďalšie krajanské noviny: Slovák v Amerike, Jednota, Katolícke noviny, Robotník, Americký Slovák, Slovenské listy, Slovenská svornosť, Fakľa. V rokoch 1896 a 1897 začali vychádzať aj satirické časopisy: Šašok, Rarášek, Čarodejník a neskoršie Nový čarodejník. V USA od roku 1885 vychádzalo okolo 300 slovenských časopisov a novín. Rovnianek v roku 1890 založil Národný slovenský spolok a stal sa jeho prvým predsedom. V roku 1893 založil spolu s katolíckym kňazom Štefanom Furdekom Maticu slovenskú v Amerike, roku 1894 pomáhal pri založení Živeny a roku 1907 pri založení Slovenskej ligy. Roku 1900 sa významne pričinil o to, že pri sčítaní obyvateľstva v USA boli prisťahovalci z Uhorska evidovaní podľa materinskej reči. Bojoval proti šíreniu socialistických myšlienok medzi slovenskými vysťahovalcami. Pozakladal peňažné ústavy pre prisťahovalcov a v Ankansase slovenskú osadu Slowaktown. Prispieval aj do Národných novín a iných časopisov na Slovensku. Ďalšou významnou osobnosťou v USA bol Štefan Furdek, rodák z Trstenej, ktorý teologické štúdium dokončil až v USA.

Stal sa prvým predsedom Matice slovenskej v USA. Založil aj prvú katolícku slovenskú ženskú jednotu a stal sa redaktorom jej časopisu Jednota. Angažoval sa aj pri založení Slovenskej ligy v USA.
Socialisticky orientovaní Slováci si v roku 1902 založili v Chicagu spolok Rovnosť, ktorý sa usiloval o založenie slovenskej robotníckej socialistickej organizácie, prípadne o spojenie sa slovenských robotníkov s českými, čoho výsledkom bolo založenie Česko-slovenskej robotníckej strany v roku 1902. Vedúcou osobnosťou tohto hnutia bol Štefan Martinček.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Život Slovákov v USA na prelome 19. a 20. storočia