Po skončení občianskej vojny v roku 1865, ktorú poznáme ako vojnu Juhu proti Severu, nastupuje v USA éra industrializácie. S nástupom industrializácie nastupuje aj masové vysťahovalectvo z Európy do USA. V rokoch 1821 – 1880, t.j. skoro šesťdesiat rokov, sa do Ameriky prisťahovalo 8,5 milióna osôb, ale za necelých tridsať rokov, t.j. od roku 1881 do roku 1909 až 15,5 milióna osôb. S týmto veľkým prisťahovaleckým prúdom prichádzajú do USA aj Slováci.
Masové vysťahovalectvo zo Slovenska, v prevažnej miere z východného Slovenska, sa začína po roku neúrody a hladu 1879. No Slováci prichádzali do Severnej Ameriky aj pred týmto termínom. Už v boji severoamerických kolónií s Anglickom za nezávislosť Severnej Ameriky v rokoch 1776 – 1783 bojoval v armáde generála Washingtona major Ján Ladislav Polerecký. Pochádzal z turčianskej dedinky Polerieka a do Ameriky sa dostal s jednotkou francúzskych husárov. Ako prví Slováci odchádzajú za chlebom do USA naši drotári. Roku 1840 zakladajú vo Philadelphii obchod s drôtenými výrobkami drotári Komandovci z Rovného v Trenčianskej stolici. O dvadsať rokov neskôr skúšajú podnikateľské šťastie v USA ich krajania drotári Grúnik z Rovného a Martin Chalan z Vysokého. Obraz o tom, z akých spoločenských vrstiev sa vysťahovalci grupovali, podáva špecifikácia vykázaná uhorskou oficiálnou štatistikou do roku 1905 (viď graf):






V roku 1905 zo súhrnného počtu slovenských vysťahovalcov bolo 78,79 % robotníkov, ale spolu so samostatnými hospodármi (maloroľníkmi a domkármi) počet pracujúcich, ktorí v zahraničí rozmnožovali rady námezdného robotníctva, sa pohyboval okolo 98%. Podľa čiastkových prieskumov sa odhaduje, že asi25 % slovenských vysťahovalcov nevedelo čítať a písať. Je to síce najnižší percentuálny podiel v porovnaní so všetkými ostatnými vysťahovalcami slovanského pôvodu, pravda, okrem Čechov, kde podiel analfabetov činil iba 1,7 %.
Slovák odchádzal do USA ako príslušník ponižovaného národa, ktorému bol doma vštepovaný pocit menejcennosti. No na rozdiel od vysťahovalcov z iných krajín nemal za sebou vládne inštitúcie štátu, z ktorého odchádzal. Postavenie slovenských vysťahovalcov bolo ešte horšie ako postavenie vysťahovalcov z Írska či Poľska, lebo na rozdiel od nich ani cirkevná vrchnosť v rodnom kraji nebola ich zástancom a oporou.
Prví vysťahovalci sa v USA natrvalo usadiť nemienili, chceli si len zarobiť peniaze a vrátiť sa domov. Veď naplnenie ideálu ich života si vedeli predstaviť iba v rodnej dedine.