Trnava leží v Podunajskej nížine uprostred Trnavskej pahorkatiny v širokej doline Trnávky. Mesto sa rozprestiera na černozemou pokrytej spraši, ktorá tvorila pôvodne súvislú plochu, neskoršie rozčlenené potokmi a ľudskou činnosťou. Osídlenie Trnavy bolo už v neolite - v ml.dobe kamennej, hallštatskej, v ml.dobe laténskej a rímskej, nachádzame tu aj kostrové hroby z doby veľkomoravskej.

Trnava vznikla najneskôr koncom 9. storočia ako neveľká trhová osada na križovatke významných obchodných ciet, ktoré sa na tomto mieste stretávali a križovali. Boli to diaľkové cesty z Čiech cez Malé Karpaty, Šintavu na Ostrihom a cesty z Talianska do Poľska. Na križovatke týchto ciest sa usktočňovala výmena tovarov a vznikol tu miestny trh. Od pravidelných sobotných trhov bol odvodený aj názov osady - Sobota, v nemeckom jazyku nazývaná TYRNAU. Komunikačný a i obchodný význam prispeli k tomu, že Belo IV. V roku 1238 povýšil Trnavu ako prvú spomedzi slov.miest na kráľovské mesto.Obyvateľstvo malo právo slobodne voliť richtára, mestské predstavenstvo, farára, právo slobodne disponovať s majetkom mešťanov, získali mýtne slobody podľa Stoličného Belehradu a iné. V týchto rokoch sa dokončila aj výstavba mestského opevnenia, ktoré tvorilo 42 murovaných veží, pospájaných hlinenými valmi, s drevenou konštrukciou. Vstup do mesta umožňovali štyri brány vežového charakteru s prejazdom.

V erbe, ktorý pochádza zo zač. 14.stor., má v modrom štíte osemšpicové koleso s hlavou Krista, od 15.stor. len prázdne osemšpicové koleso.

Významnú úlohu v živote Trnavy v 13.storočí zohrali dva najväčšie žobravé rády františkáni a dominikáni. Ich príchod dokazuje premenu osady na mesto a jeho rýchly hospodársky vzrast. V 14.stor. hrala Trnava významnú úlohu aj v polit.živote krajiny, rokoval tu Ján Luxemburský, kráľ Ľudovít I., český kráľ Karol IV, nem.cisár Rudolf IV. V roku 1325 mesto skoro úplne zničil požiar. Trnava sa stala aj najdôležitejším husitským oporným bodom Slovenska, odtiaľto podnikali nájazdy do blízkeho i ďalšieho okolia. Medzi nem. a slov., neskôr i maď.obyvateľstvom dochádza na prelome 15. a 16.stor. k častým sporom o účasť na hospod. a admin.živote mesta.

V roku 1541 sa do Trnavy presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo a kapitula, 1635 tu založil Peter Pazmany univerzitu a zveril ju jezuitom. Táto vysoká škola v Uhorsku mala popri teologickej a filozoficke aj právnicku faktultu (od r.1667). V r. 1869 bola rozšírena o lekársku fakultu ako prvú v Uhorsku.