Staroorientálne štáty a ich prínos do kultúry a civilizácie sveta

Úvod
1. Rozpad rodovej spoločnosti
2. Starovek - formovanie otrokárskej spoločnosti - 2 typy štátov :

Staroorientálne ( Od pol. 4.tis. - 2.tis. pnl) - Ázijský spôsob výroby (prvé štáty v ľudských dejinách)

Klasické ( vzn. do pol. 1.tis. pnl) - antický spôsob výroby


Charakteristika staroorientálnych štátov:

Hospodársky charakter: Poľnohospodársky charakter - poľnoh. založené na zavlažovaní (prírodné podm.- subtropické podn.- obdobia dažďov × sucha), zavlažovacie zariadenia patria štátu ( vznik štátu z hospod. dôvodov )

Forma vlastníctva - kolektívne - pôda patrí štátu -susedskej občine (panovník); málo vyvinutá forma súkromného vlastníctva u kňazov

Hlavné vládnuce vrstvy: Vojaci, úradníci, kňazi + panovník (hlavní vykorisťovatelia = štát); hlavné pracovné sily : roľníci, remeselníci (vykorisťovaní - členovia občín)

Patriarchálne otroctvo - otrok (malý počet ) nie je hlavnou pracovnou silou, sú len sluhovia, členovia rodín, sú vlastníctvom štátu. (Rozdiel medzi antickým spôs. výroby.)

Forma vlády - - DESPOCIA = centralizovaná vláda s byrokratickým aparátom, panovník vystupuje ako zástupca Boha. Oslabením despocie začína hosp. úpadok. Dane - Naturálne (nadbytok) -Pracovné povinnosti : budovanie zavlaž. zariadení, ciest, palácov, hrobiek pre vyššie vrstvy
STAROORIENTÁLNE ŠTÁTY ustrnuli na danom stupni vývoja (príčina ich zániku)

Mezopotámia

(z gr. medziriečie): územie medzi riekami Eufrad a Tigris (blízky východ), subtropické podmienky (zbierali úrodu viackrát do roka). Zamestnanie obyvateľstva - chov dobytka, poľnohosp., remeslá, budovanie zavlažovacích a odvodňovacích zariadení. Primárna poľnoh. oblasť (pri ramenách riek); susedská občina základná hospod. a org. jednotka. Bohaté dediny sa pred lúpežnými prepadmi chránili stavaním hradieb - okolo roku 3500 pnl vzn. Mestá a Mestské štáty (zakladatelia - Sumeri) - Mestá boli hospodárske centrá a okolité dediny boli závislé na meste, vznik úradníkov - štátu. Prvé mestské štáty: Ur, Uruk, Nippur, Kiš, Lagaš, Eridu. Chrámové hospodárstvo - kňaz = správca chrámu je predstaviteľ štátu, riadil nielen nábož. obrady, ale aj hospod. činnosť. Pôda patrila chrámu, dane (naturálie) uložené v chráme. Kňaz mal súkromné vlastníctvo. Po vojnových konfliktoch medzi mestami uchopil moc panovník, založil centralizovaný štát - Monarchiu, chrámové hospodárstvo sa mení na Palácové hospodárstvo (Panovník - neobmedzená forma vlády, funkcia najvyššieho kňaza).

Primitívna demokracia zachovanie ľudového zhromaždenia. Zlož. Obyvateľstva: Vojaci, kňazy, panovník, úradníci, remeselníci, roľníci. Rozvoj obchodu so vzdialenými krajinami (Dovoz: drevo, kameň, kovy; používané na stavbu chrámu). Vynálezy: koleso, technika liatia medi, vznik účtovníctva. Akkadská ríša (okolo 2300 -2200 pnl)
po príchode polokočovných kmeňov do severnej časti južnej Mezopotámie, ich náčelník vybudoval hlavné mesto Akkad a ovládol aj južné mestské štáty (vytvorené Sumermi) - vznik prvej centralizovanej ríše v Mezopotámii. Kráľ prijal meno Sargon (= prvý kráľ). R. 2200 pnl vyvrátená neznámimi kmeňmi. Starobabyloská ríša (1900-1600 pnl)
Najvýznamnejší panovník je Chammurapi (1800 pnl), ktorý ovládol Babylóniu a časť Asýrie, podporoval vedu a umenie, ale rozvoj aj zahraničného diaľkového obchodu. Vydal prvý zákonník (- spísané vtedajšie zvyklosti), pravidlo: “Oko za oko, zub za zub”. Zloženie ob.: panovník, úradníci, kňazi, vojaci, otroci, nevoľníci (- roľníci a remeselníci pripútaní k pôde)

Asýrska ríša (1500 - 600 pnl)
Sever Mezopotámie, na križovatke obch ciest (Chov dobytka, pastierstvo) - výhodná poloha časté dobyvačné, ale aj obranné vojny. Obsadenie celej Mezopotámie, Sýrie, Palestíny, dočasne aj Egypt. Panovníci: Assurbanipal, Sargon II. Novobabylonská a Médska ríša
vznikli na území Asýrskej ríše po jej zániku. Perzská ríša (550 - 330 pnl)
centrum - iránska náhorná plošina - subtr. podnebie - poľnoh, vo vyšších polohách pastierstvo. Založil ju kmeň Peržanov (pôvod v Indii), ktorý vyvrátil Novobabylonskú ríšu. Kýros zjednotiteľ ríše, dobyvačné vojny, nová taktika - základ jazdectvo, diaľkové zbrane. Najväčší rozsah ríše za kráľa Dárea, ktorý vytvoril svetovú perzskú ríšu od Malej Ázie po Perzský záliv. Organizácia ríše: rozdelenie na Satrapie na čele káždej je Satrapa, štafetový prenos správ - stanice vzdialené na vzdialenosť dennej jazdy koňom. R. 330 pnl ríša vyvrátená Alexandrom Macedónskym. Egypt

Prírodné podmienky: subtropické podnebie, sev. afr. - povodie Nílu; sekundárna poľnohospodárska oblasť, nepretržité vegetačné obdobie, z hospodárskych dôvodov vzn. štát (nie mestské štáty) - potreba regulácie Níla po celom toku. Preto aj vznikol prvý centarlizovaný štát spojením horného a dolného Egypta.
Dedinská občina - základná výrobná a spoločenská jednotka, rozpad rodového zriadenia.
Obyvateľstvo: Vykorisťovaní: roľníci, remeselníci, otroci (patriarchálne otroctvo napr. vojnoví zajatci využívaní na ťažké práce, neskôr nárast otrokov).

Vykorisťovatelia:
a) Úradníci - správcovia kraja (nomarcha na čele nómy), určujú výšku dane, organiz. práce na zavlaž., opierali sa o pisárov, účtovníkov, vyberačov daní atď. b) Kňazi - upevňovali presvedčenie o panovníkovi (udržiavali jeho moc - poslušnosť), vzdelanosť zneužívali na upevnenie moci (predpovedali zatmenia slnka ...), chrámy strediská vzdelanosti, dostávali časť daní. c) Vojenskí hodnostári - potláčanie zbúr otrokov al. ľudu, obrana štátu pred vonkajším nepriateľom, vedenie vojen
d) Faraón - vládca, považovaní za vteleného boha, 2krát korunovaný (Hor. a Dol. Egypt), neskôr sa nápadne zdobili (orientálne náboženstvo)

Stará ríša (3000 - 2500 pnl)
zjednotiteľ Egypta - Meni, založilhlavné mesto Mennofer (gr. Memfis). Najvýz. panovník: Cheops - dynastia staviteľov pyramíd (oblasť Gyzy), ku koncustarej ríše upadá despotic. moc panovníka, nomarchovia a kňazy chceli vládnuť - rozpad Eg. na menšie celky, hospod. úpadok (hladomor). Stredoveká ríša (2050 - 1800 pnl)
opäť obnovenie centralizovanej vlády najsilnejším nomarchom (- Beset - v niekt. nómach nebol úpadok). Hl. mesto - Théby (S); rozšírenie územia - Núbia, Síria, Sinajský polostrov; vybudovanie Fajjúnskej oázy (odvod.) a umelého jazero (Merioské) - zavlažovanie - zaplnené v období záplav. Povstanie otrokov - zabíjanie úradníkov - hospod. úpadok. Vpád Hyksov (18.st pnl) prepadli Eg. na koňoch a ujali sa vlády (na 100 rokov).

Nová ríša (1800-1100 pnl)
vrcholné mocenské obdobie Egypta; vedenie dobyvačných vojen: Thutmosis III., Ramzes II.

Neskorá ríša (do 332 pnl)
prechod k obranným vojnám, vpády “morských národov” (Asýria a Perzia), r. 332 ovládnutie Alexandrom Veľkým - helenistické obd. vláda ptolemajovcov , r. 30. pnl - rímska provincia (Kleopatra)

India

Prírodné podmienky: subtropické podnebie (obd. sucha × dažďov), Indus(-India), Ganges- poľnohosp. založ. na zavlažovaní, sekundárna poľ. oblasť (z predného východu); vznik miest (2. polovica 3.tis) ako stredísk najstaršej Harappskej kultúry. Pozostatky najstaších miest (vyspelé staviteľstvo: mestá boli plánované, široké pravouhlé ulice, poschodové domy, vodovody a kanalizácia), obrázkové písomnosti - nerozlúštené (zapísané na koži a kôre)
Vpád Árijcov (2tis.

pnl)- prerušil vývoj civilizácie - vytvorenie centralizovanej ríše s centrom pri rieke Ganges
Zloženie obyvateľstva: kastovný systém; vládnuca trieda: Brahmani(kňazi), vojaci; vykorisťovaní: remeselníci, roľnici; najnižšia kasta: Šudrovia = pôvodné podrobené obyvateľstvo.
Náboženstvo: Brahmanizmus - oddôvodňuje rozdelenie na kasty , teória o prevtelovaní duší (ak prežije pracovitý a poslušný život, ďalší život prežije vo vyššej kaste, ak nie potom sa prevtelí do nižšej kasty alebo zvieraťa). Budhizmus - učenie proti kastám, cieľom života nie je prevteliť sa do vyššej kasty, ale aby sa duša dostala do nirvány. Náboženstvá nútili človeka k pasivite (aby sa zmieril so svojim osudom)

Čína

ďaleký východ, najstaršia kultúra pri Chuang Che - poľnohosp. založené na zavlažovaní, koncom 3.tis pnl prvý pokus o vytvorenie centraliz. štátu. Až v r. 300 pnl vznikol prvý centralizovaný štát (centrum v povodí Chuang Che), vzniká tu prvý pokus o racionálne (nenáboženske) vysvetlenie sveta, vzniká Filozofia - Konfucionizmus učenie o etike a spôsobe vláde, potreba stanovenia záujmov,podpora vzniku štátu Taoizmus - odmieta civilizované veci (útlak, násilie, prepych ale aj remeslá), vzor: rodová spoločnosť. Najväčší ideológ taoizmu je Lao-Tzu
Izolovaný život Číny (vzdialení), cítili sa nadradení, nepretržitý vývoj čínskej kultúry - na vysokej úrovni, časté nájazdy Hunov, Mongoli ovládli Čínu, ale vďaka vyspelej kultúre asimilovali

Starorientálna kultúra

Kultúra Egypta: stavebný materiál - kameň
Architektúra: Pyramídy - monumentálne hrobky panovníkov (Gyza), najprv stupňovité, neskôr hladké, menšie a zložitejšie. Chrámy - sídlo Bohov: Karnak, Luxor, Abu Simbel; zdobenie stĺpov Kolosy - zobrazenia Bohov v nadživotnej veľkosti; Sfingy - lev, ženská hlava; Nefretiti; Maliarstvo - výzdoba chrámov, poddaní realistickí, panovníci mystifikovaní - nadrealistickí (ich manželky a deti malé), nepoznali perspektívu (forma zobrazovania: ramená z predu, hlava a nohy z profilu)
Vedy: lekárstvo - liečili choroby bez poznania ich príčin, špecializácia lekárstva: očné, chirurgické, zubné; astronómia - sledovanie oblohy - kalendár (praktické využitie: stanovenie rozvodnenia Nílu, zatmenie mesiaca a slnka); matematika - trigonometria, geometria (desiatková sústava, slnečné a vodné hodiny, pytagorova veta); Náboženstvo - polyteizmus, faraón je zástupca Boha na Zemi, Bohovia majú výzor zvieraťa (uctievanie zvierat - mačka, krava, hroch), túžba po nesmrteľnosti - mumifikácia.

Ostatné orientálne štáty:
Písmo - najväčší prínos staroorientálnych krajín, vzniká z potreby organizácie štátu (zaznamenanie daní); typy písma: E - hieroglify obrázkové písmo na na kameni alebo papyruse, rozlúštil ho Champollion (počas Napoleónovej výpravy v Eg. našiel Rosetskú dosku s tým istým textom v 3och jazykoch); M - klinové písmo vyrývané do hlinových doštičiek.

I - obrázkové písmo; Č - obrázkové písmo na hodvábe, neskôr papieri písané štetcom; Perzské klinové písmo rozlúštili (Grofelend, Rawlinson); Chetitské klinové písmo rozlúštil čech B. Hrozný; Fenické písmo základom našej abecedy; Základy Literatúry: Mezopotámia - epos o Gilgamešovi; Egypt: knihy múdrych rád do života, bájky, rozprávky, povesti, básne s náboženskými motívmi (Umelecká lit. + vedecká hlavne v Eg.); India: ospevovanie činov slávnych hrdinov: Mahabharáta, Rámájana V palestíne vzn. starý zákon (biblia), dejiny židov. Mezopotámia - hlina, tehly, glazúra na stenách, stavba zikulátov - terasovitých chrámov (Uruk, Ur); Matematika - Mezopotámia: 60siatková sústava, rovnice o troch neznámych India- desiatková súst.; Čína: papier, hodváb, strelný prach, kompas, vodné mlyny.