Úvod
1. Rozpad rodovej spoločnosti
2. Starovek - formovanie otrokárskej spoločnosti - 2 typy štátov :

Staroorientálne ( Od pol. 4.tis. - 2.tis. pnl) - Ázijský spôsob výroby (prvé štáty v ľudských dejinách)

Klasické ( vzn. do pol. 1.tis. pnl) - antický spôsob výroby


Charakteristika staroorientálnych štátov:

Hospodársky charakter: Poľnohospodársky charakter - poľnoh. založené na zavlažovaní (prírodné podm.- subtropické podn.- obdobia dažďov × sucha), zavlažovacie zariadenia patria štátu ( vznik štátu z hospod. dôvodov )

Forma vlastníctva - kolektívne - pôda patrí štátu -susedskej občine (panovník); málo vyvinutá forma súkromného vlastníctva u kňazov

Hlavné vládnuce vrstvy: Vojaci, úradníci, kňazi + panovník (hlavní vykorisťovatelia = štát); hlavné pracovné sily : roľníci, remeselníci (vykorisťovaní - členovia občín)

Patriarchálne otroctvo - otrok (malý počet ) nie je hlavnou pracovnou silou, sú len sluhovia, členovia rodín, sú vlastníctvom štátu. (Rozdiel medzi antickým spôs. výroby.)

Forma vlády - - DESPOCIA = centralizovaná vláda s byrokratickým aparátom, panovník vystupuje ako zástupca Boha. Oslabením despocie začína hosp. úpadok. Dane - Naturálne (nadbytok) -Pracovné povinnosti : budovanie zavlaž. zariadení, ciest, palácov, hrobiek pre vyššie vrstvy
STAROORIENTÁLNE ŠTÁTY ustrnuli na danom stupni vývoja (príčina ich zániku)

Mezopotámia

(z gr. medziriečie): územie medzi riekami Eufrad a Tigris (blízky východ), subtropické podmienky (zbierali úrodu viackrát do roka). Zamestnanie obyvateľstva - chov dobytka, poľnohosp., remeslá, budovanie zavlažovacích a odvodňovacích zariadení. Primárna poľnoh. oblasť (pri ramenách riek); susedská občina základná hospod. a org. jednotka. Bohaté dediny sa pred lúpežnými prepadmi chránili stavaním hradieb - okolo roku 3500 pnl vzn. Mestá a Mestské štáty (zakladatelia - Sumeri) - Mestá boli hospodárske centrá a okolité dediny boli závislé na meste, vznik úradníkov - štátu. Prvé mestské štáty: Ur, Uruk, Nippur, Kiš, Lagaš, Eridu. Chrámové hospodárstvo - kňaz = správca chrámu je predstaviteľ štátu, riadil nielen nábož. obrady, ale aj hospod. činnosť. Pôda patrila chrámu, dane (naturálie) uložené v chráme. Kňaz mal súkromné vlastníctvo. Po vojnových konfliktoch medzi mestami uchopil moc panovník, založil centralizovaný štát - Monarchiu, chrámové hospodárstvo sa mení na Palácové hospodárstvo (Panovník - neobmedzená forma vlády, funkcia najvyššieho kňaza).