299 p. n. l. Rímska strieborná minca mala rôzne pomenovania – kvadrigát (okolo r. 235 p. n. l.), viktoriát. Najväčší úspech mal však denár (213 - 211 p. n. l.), zaujal popredné miesto v rímskom mincovníctve. Na konci Rímskej republiky nastali vnútropolitické problémy, a preto upadalo aj mincovníctvo. Iba bohatí jednotlivci razili mince. Caesar vydával zlaté aurey. Mincovníctvo sa opäť povznieslo až na začiatku principátu za cisára Augusta. Základnú jednotku peňažného systému tvoril aureus = 25 denárov = 100 bronzovým sesterciom = 400 asom. 3. Umelecký odkaz vekov
Táto kapitola je venovaná rímskym minciam ako umeleckým dielam. Tie sa vyvíjali pod vplyvom gréckeho umenia, ale nikdy nedosiahli grécku umeleckú úroveň. Umelecky doplnené peniaze mali ešte väčšiu hodnotu. Mince sa dostávali do mnohých krajín a svojimi nápismi podávali informácie o politickej situácii. Na minciach sa vyskytujú dva hlavné umelecké žánre: na prednej strane minci boli portréty či už slávnych panovníkov alebo za republiky portréty rôznych božstiev a na zadnej strane historický reliéf v miniatúrnom podaní. Zobrazovanie portrétov slávnych osobností zaviedol Gaius Iulius Caesar a za Augusta sa stalo pravidlom. Portréty na minciach sú obrovským zdrojom poznania histórie a svojimi prepracovanými detailmi odrážajú štýl danej doby. Ďalej sa autorka venuje dlhému a rozmanitému vývoju zobrazovania portrétov – od presného realizmu k idealizovaniu. Na reverze mincí boli zachytávané rôzne historické, ale aj mytologické výjavy, ktoré dopĺňajú portréty. V 3. storočí dochádza k úpadku rímskych mincí, ich umelecká hodnota zovšednela. Ich krásu objavili až v renesancii. Mnohé rímske mince sa premenili na šperky. Aj na Slovensku takto hodnotili rímske mince, čo dokazuje vzácny kalich z nitrianskeho biskupstva, ktorý je bohato vyzdobený rímskymi mincami. Sú medzi nimi rímske aurey a solidy z 1. – 5. storočia.
4. Na začiatku kontaktov
Ešte skôr než nastal priamy kontakt medzi slovenským územím a rímskou ríšou, našla sa na Slovensku v roku 1961 v Nitre v keltskom nálezisku najstaršia rímska republikánska minca. Okolo tohto nálezu sa vynorili mnohé dohady. Na jednej strane minci je zobrazený obraz dvojitej tváre boha Jánusa a na druhej je znázornená prova lode. Zobrazenie Jánusa naznačuje, že vydanie takýchto mincí súvisí s ukončením vojnového stavu (Jánus symbolizoval mierové obdobie). Vojnové víťazstvo dokazuje aj loď na druhej strane minci.