Táto minca pravdepodobne patrí k minciam, ktoré zobrazovali víťazstvo nad Kartágom v prvej púnskej vojne v r. 241 p. n. l. pri Aegatských ostrovoch. Veľa dohadov je však okolo toho prečo Kelti mali takúto rímsku mincu, keď sami mali dobre rozvinuté mincovníctvo. Kelti už v 4. storočí p. n. l. osídlili časť Apeninského polostrova a podnikali lúpežné výpravy. Mincu si možno zobrali preto, aby im pripomínala ich úspechy. Táto minca teda dokazuje, že k prvému aj keď len sprostredkovanému kontaktu Slovenska s antickým Rímom dochádza už v polovici 2. storočia p. n. l.
5. Na hraniciach rímskej Ríše
Na prelome letopočtov sa na našom území odohrali výrazné etnické zmeny – po odchode Keltov sa sem dostali germánske kmene Markomanov a Kvádov. Keďže Rimania mali v Podunajskej oblasti provinciu Panónia a na západe od Čiech provinciu Norikum, obávali sa, že by germánske kmene mohli vytvoriť silnú ríšu. Preto medzi nimi vznikali mnohé konfliktné situácie. V mierových obdobiach prenikala na naše územie antická kultúra. Aj Limes Romanus plnil okrem obrannej funkcie, funkciu sprostredkovateľa antických tradícií. Rím mal veľký záujem o naše územie a snažil sa zasahovať do politického diania Germánov. Rimanom sa podarilo odstrániť germánskeho kráľa a vytvorili kráľovstvo závislé od Rímskej ríše. Netrvalo však dlho. Na naše územie sa opäť dostali Kvádi a Rimania sa obávali barbarských útokov. Konflikty prerástli do trvalých bojov (markomanské vojny), čo dokazujú pozostatky rímskych vojenských táborov v Iži, Milanovciach, Stupave, na Devíne a slávny nápis na trenčianskej skale. Ani vojnové konflikty však nenarušili obchodovanie s Rímskou ríšou, aj keď v menšom rozsahu. 6. Mince rímskej ríše a barbarikum
Táto kapitola hovorí o strete a začiatku používania rímskych mincí Germánmi. Germánske kmene na našom území mince nepoznali, spočiatku si len vymieňali tovar za tovar. Kvádi sa však veľmi rýchlo s rímskymi mincami zoznámili. Obchod v barabriku bol pre Rimanov veľmi výnosný, nakupovali tu obilie, kožušiny, perie, vlasy, dobytok, soľ, aj meď. Na mieste dnešného Ostrihomu založili Rimania opevnené stredisko Commercium – Trhovisko, ktoré slúžilo pre obchodovanie. Barbarské obyvateľstvo sa takto zoznámilo s vynálezom peňazí a začali ich používať. Mince mnohokrát mali aj politickú úlohu, Rimania ich používali ako dary germánskym veľmožom na utuženie vzťahov.
7. Zrkadlo dejín
Nálezy mincí na Slovensku vypovedajú o obchodnom, politickom, aj vojenskom kontakte s Rímskou ríšou. Na niektorých boli dokonca zobrazené udalosti, ktoré sa priamo dotýkali nášho územia.