Na mnohých minciach je pri zobrazení cisára aj titul Germanicus – víťaz nad Germánmi, ktorý informuje o konflikte Ríma s barbarmi. Mince podávajú obraz rímsko–barbarských vzťahov – napr. na reverze Hadriánových mincí sú germánske zbrane, ktoré hovoria o vojnovej výprave do barbarika v r. 118, minca vydaná za Antona Pia v r. 140-144 hovorí o diplomatickom vyriešení vzťahu, na ktorej je zobrazený cisár Antonius Pius podávajúci kráľovský veniec kvádskemu kráľovi, obaja stoja na rovnakej úrovni. Aj obdobie markomanských vojen je zobrazené na rímskych minciach. Aj za cisára Marka Aurélia sa prikladala veľká dôležitosť zobrazovaniu vojenských úspechov na minciach. O Rímskej dobe na našom území vypovedá aj to v akých miestach sa mince našli, či to už boli pohrebiská alebo len tak voľne akoby stratené.
8. Politika, obchod, vojny a mier
Mince sú vďaka tomu, že je na nich zobrazený panovník so svojimi titulmi a menom, nielen historickým dokladom, ale aj chronologickým záznamom. Preto sa aj 8 rímskych mincí, ktoré sa našli na Devíne, považuje za jeden z najdôležitejších záznamov zo začiatku nového letopočtu. Vtedy však ešte nemali rímske mince na našom území veľký význam. Od polovice 1. storočia začali do našej oblasti prúdiť rôzne mince, vďaka ktorým si môžeme utvoriť obraz o snahách rímskych panovníkov o naše územie. Bohaté nálezy mincí dokladajú, že obyvateľstvo slovenského územia malo už veľký záujem o rímske peniaze. Mince dokazujú obchodovanie Rimanov s barbarmi aj ďaleko od rímskych hraníc v barbarských osadách napr.: v Pobedime, Branči, v Kojmaticiach, Šárovciach, Seni a Beši. Prenikaniu mincí do barbarika pomáhali aj vojenské tábory na hraniciach s našim územím. Sľubný rozmach peňažného obchodu v barbariku však prudko zabrzdili markomanské vojny. Obchodníci sa báli, že prídu o celý svoj majetok. Objav väčšieho množstva peňazí sa často rýchlo rozchýril a tak vznikli povesti o pokladoch. Väčšina pokladov rímskych mincí na Slovensku je uložená do hlinených džbánov, čo svedčí o tom, že majiteľom pokladu bol asi domáci obchodník alebo kmeňový náčelník. Väčšina pokladov, ktoré sa našli na Slovensku bola ukrytá počas markomanských vojen. Najväčší poklad rímskych mincí na území Československa sa našiel v roku 1830 vo Vyškovciach nad Ipľom, ktorý obsahoval pôvodne 1200 rímskych denárov, ale zachránilo sa len 1067 exemplárov. Sú v ňom zastúpené mince rôznych cisárov počnúc Nerónom až po Antonina Pia. Poklad naznačuje aj vážnosť doby, v ktorej bol ukrytý. Najmladšia minca z pokladu naznačuje, že ho ukryli po roku 153, teda tesne predtým ako vypukli markomanské vojny.