Predzvesť markomanských vojen spôsobila veľké obavy o majetky a rozšírilo sa ukrývanie peňazí do zeme. Aj po ukončení markomanských vojen vládla neistota, a preto ukladanie mincí do zeme pokračovalo. Také poklady sa našli v Kalinove, Čečehove, Selciach, Trenčíne. Najväčší počet nájdených mincí na Slovensku pochádza z obdobia vlády rodu Konštantínovcov. Styky Rímskej ríše a barbarika boli v tomto období veľmi intenzívne. Na konci 4. storočia však zastihli barbarské kmene rímsku ríšu nepripravenú a Rimania preto postupne strácali svoje mocenské pozície v Zadunajsku.
9. Súmrak a zánik slávy
Vzťahy barbarika a Rímskej ríše boli na konci 4. storočia už veľmi slabé, čo sa odzrkadlilo v ubúdaní nálezov mincí. V roku 1964 sa však v Bíni našiel poklad, ktorý obsahoval asi 108 zlatých solidov. Tento poklad uzatvára Rímsku dobu na Slovensku, pretože približuje udalosti doby sťahovania národov. V poklade sú mince cisárov Honoria, Arcadia, Valentiniana III. a Theodosia II., cisárovien Gratie Honorie, Gally Placidie a Aelie Eudocie. Mince z bínskeho pokladu hovoria o udalostiach, ktoré zasiahli aj územie Slovenska. Rozpad Rímskej ríše zavŕšili v r. 433 kočovné kmene Hunov. Ich vodca Atila vytvoril veľkú ríšu, ktorá zaberala územie od Kaukazu po Rýn, od Dunaja po dnešné Poľsko. Za mier s Hunmi museli Rimania veľa platiť. História rozpadu rímskej ríše je zachovaná v bínskom poklade. Dolné Pohronie v tej dobe patrilo k oblastiam hunského panstva. Mince tu však už neslúžili ako platidlo. Tento poklad odkazuje, že územie Slovenska aj v dobe sťahovania národov udržiavalo kontakty s Rímskou ríšou. Kniha poukazuje na to, že aj rímske mince sú súčasťou slovenskej minulosti, že čosi vypovedajú o našom území a o dianí na ňom. Dokazujú, že Slovensko bolo v kontakte s antikou a preberalo od nej určité tradície. Obdivuhodné je aj to, že mince zostali celé stáročia uložené v zemi takmer nepoškodené, aby sme si mohli utvoriť obraz o dávnej dobe. Odhaľujú aspoň trošku tajomstva, aj keď mnohé si nechávajú len pre seba.