Rímske mince na Slovensku

Kniha Rímske mince na Slovensku napísaná Evou Kolníkovou patrí k edícii kníh dávnoveké umenie Slovenska (Ars slovaca antiqua), ktorá spolupracuje s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied. Zaraďuje sa ako desiaty zväzok tejto edície. Kniha vyšla vo vydavateľstve Tatran v Bratislave roku 1980 ako 3592. publikácia v edícii. Patrí k prvému vydaniu. Publikáciu vytlačili Tlačiarne SNP v Martine s nákladom 6000 výtlačkov.
Kniha je viazaná v tvrdej väzbe so štvorcovým formátom. Obal má tmavohnedú farbu. Na obálke je zobrazený Sestercius cisára Hadriána z roku 134 – 138, spredu averz – ovenčená hlava panovníka, vzadu reverz – Felicitas drží ratolesť a žezlo. Publikácia má 120 strán, 60 čiernobielych a 50 farebných reprodukcií mincí. Fotografie vyhotovili Jozef Krátky a Jindřich Marco. Resumé preložili Edita Gromová (rusky, anglicky) a Berta Nieburová (nemecky). Navrhnutá cena publikácie je 40 Kčs.
Jadro knihy pozostáva z deviatich kapitol. V závere sa nachádza ešte katalóg, ktorý obsahuje popis ku jednotlivým fotografiám, zoznam základnej literatúry k tejto téme a resumé v ruskom, anglickom a nemeckom jazyku. 1. Na cestu za poznaním
Z rímskych čias sa nám zachovali mnohé pamiatky, sochy, paláce, chrámy a iné budovy, ale i drobné umelecko-remeselné predmety, z ktorých si zasluhujú pozornosť najmä mince, pretože odrážajú hospodársku situáciu a vyspelosť daného štátu. Rímske mincovníctvo prešlo dlhým vývojom. Mince neboli len platidlom, ale vyjadrovali aj umelecký prejav a štýl určitej doby, pretože vo svojej podstate sú aj umeleckými dielami. Nachádzame na nich rôzne vyobrazenia – panovníci, významné udalosti, náboženské výjavy. Hodnotu mincí vyjadrovali drahé kovy, z ktorých boli vyrobené. Slovensko sa dostalo už na začiatku rozmachu Rímskej ríše pod jej vplyv, a preto v nálezoch rímskych mincí je zobrazené celé obdobie tzv. Rímskej doby.
2. Slávna kapitola peňažných dejín
Táto kapitola sa venuje histórii rímskeho mincovníctva, ktorú môžeme rozdeliť na dve časti:
· Mincovníctvo počas Rímskej republiky
· Mincovníctvo počas Rímskeho cisárstva
Mincovníctvo v Ríme vzniklo pomerne neskoro až na grécky podnet. Rimania najprv používali iba bronzové hrudky (aes rude), potom bronzové tehličky (aes signatum). Bolo to však nepraktické obchodovanie. Až okolo r. 290 p. n. l. sa začali v Kampanii raziť strieborné mince – didrachnie. V Ríme sa začali raziť mince okolo r. 269 p. n. l. Výrobu mincí zabezpečovalo kolégium troch mužov, ktoré bolo založené v r.

299 p. n. l. Rímska strieborná minca mala rôzne pomenovania – kvadrigát (okolo r. 235 p. n. l.), viktoriát. Najväčší úspech mal však denár (213 - 211 p. n. l.), zaujal popredné miesto v rímskom mincovníctve. Na konci Rímskej republiky nastali vnútropolitické problémy, a preto upadalo aj mincovníctvo. Iba bohatí jednotlivci razili mince. Caesar vydával zlaté aurey. Mincovníctvo sa opäť povznieslo až na začiatku principátu za cisára Augusta. Základnú jednotku peňažného systému tvoril aureus = 25 denárov = 100 bronzovým sesterciom = 400 asom. 3. Umelecký odkaz vekov
Táto kapitola je venovaná rímskym minciam ako umeleckým dielam. Tie sa vyvíjali pod vplyvom gréckeho umenia, ale nikdy nedosiahli grécku umeleckú úroveň. Umelecky doplnené peniaze mali ešte väčšiu hodnotu. Mince sa dostávali do mnohých krajín a svojimi nápismi podávali informácie o politickej situácii. Na minciach sa vyskytujú dva hlavné umelecké žánre: na prednej strane minci boli portréty či už slávnych panovníkov alebo za republiky portréty rôznych božstiev a na zadnej strane historický reliéf v miniatúrnom podaní. Zobrazovanie portrétov slávnych osobností zaviedol Gaius Iulius Caesar a za Augusta sa stalo pravidlom. Portréty na minciach sú obrovským zdrojom poznania histórie a svojimi prepracovanými detailmi odrážajú štýl danej doby. Ďalej sa autorka venuje dlhému a rozmanitému vývoju zobrazovania portrétov – od presného realizmu k idealizovaniu. Na reverze mincí boli zachytávané rôzne historické, ale aj mytologické výjavy, ktoré dopĺňajú portréty. V 3. storočí dochádza k úpadku rímskych mincí, ich umelecká hodnota zovšednela. Ich krásu objavili až v renesancii. Mnohé rímske mince sa premenili na šperky. Aj na Slovensku takto hodnotili rímske mince, čo dokazuje vzácny kalich z nitrianskeho biskupstva, ktorý je bohato vyzdobený rímskymi mincami. Sú medzi nimi rímske aurey a solidy z 1. – 5. storočia.
4. Na začiatku kontaktov
Ešte skôr než nastal priamy kontakt medzi slovenským územím a rímskou ríšou, našla sa na Slovensku v roku 1961 v Nitre v keltskom nálezisku najstaršia rímska republikánska minca. Okolo tohto nálezu sa vynorili mnohé dohady. Na jednej strane minci je zobrazený obraz dvojitej tváre boha Jánusa a na druhej je znázornená prova lode. Zobrazenie Jánusa naznačuje, že vydanie takýchto mincí súvisí s ukončením vojnového stavu (Jánus symbolizoval mierové obdobie). Vojnové víťazstvo dokazuje aj loď na druhej strane minci.

Táto minca pravdepodobne patrí k minciam, ktoré zobrazovali víťazstvo nad Kartágom v prvej púnskej vojne v r. 241 p. n. l. pri Aegatských ostrovoch. Veľa dohadov je však okolo toho prečo Kelti mali takúto rímsku mincu, keď sami mali dobre rozvinuté mincovníctvo. Kelti už v 4. storočí p. n. l. osídlili časť Apeninského polostrova a podnikali lúpežné výpravy. Mincu si možno zobrali preto, aby im pripomínala ich úspechy. Táto minca teda dokazuje, že k prvému aj keď len sprostredkovanému kontaktu Slovenska s antickým Rímom dochádza už v polovici 2. storočia p. n. l.
5. Na hraniciach rímskej Ríše
Na prelome letopočtov sa na našom území odohrali výrazné etnické zmeny – po odchode Keltov sa sem dostali germánske kmene Markomanov a Kvádov. Keďže Rimania mali v Podunajskej oblasti provinciu Panónia a na západe od Čiech provinciu Norikum, obávali sa, že by germánske kmene mohli vytvoriť silnú ríšu. Preto medzi nimi vznikali mnohé konfliktné situácie. V mierových obdobiach prenikala na naše územie antická kultúra. Aj Limes Romanus plnil okrem obrannej funkcie, funkciu sprostredkovateľa antických tradícií. Rím mal veľký záujem o naše územie a snažil sa zasahovať do politického diania Germánov. Rimanom sa podarilo odstrániť germánskeho kráľa a vytvorili kráľovstvo závislé od Rímskej ríše. Netrvalo však dlho. Na naše územie sa opäť dostali Kvádi a Rimania sa obávali barbarských útokov. Konflikty prerástli do trvalých bojov (markomanské vojny), čo dokazujú pozostatky rímskych vojenských táborov v Iži, Milanovciach, Stupave, na Devíne a slávny nápis na trenčianskej skale. Ani vojnové konflikty však nenarušili obchodovanie s Rímskou ríšou, aj keď v menšom rozsahu. 6. Mince rímskej ríše a barbarikum
Táto kapitola hovorí o strete a začiatku používania rímskych mincí Germánmi. Germánske kmene na našom území mince nepoznali, spočiatku si len vymieňali tovar za tovar. Kvádi sa však veľmi rýchlo s rímskymi mincami zoznámili. Obchod v barabriku bol pre Rimanov veľmi výnosný, nakupovali tu obilie, kožušiny, perie, vlasy, dobytok, soľ, aj meď. Na mieste dnešného Ostrihomu založili Rimania opevnené stredisko Commercium – Trhovisko, ktoré slúžilo pre obchodovanie. Barbarské obyvateľstvo sa takto zoznámilo s vynálezom peňazí a začali ich používať. Mince mnohokrát mali aj politickú úlohu, Rimania ich používali ako dary germánskym veľmožom na utuženie vzťahov.
7. Zrkadlo dejín
Nálezy mincí na Slovensku vypovedajú o obchodnom, politickom, aj vojenskom kontakte s Rímskou ríšou. Na niektorých boli dokonca zobrazené udalosti, ktoré sa priamo dotýkali nášho územia.

Na mnohých minciach je pri zobrazení cisára aj titul Germanicus – víťaz nad Germánmi, ktorý informuje o konflikte Ríma s barbarmi. Mince podávajú obraz rímsko–barbarských vzťahov – napr. na reverze Hadriánových mincí sú germánske zbrane, ktoré hovoria o vojnovej výprave do barbarika v r. 118, minca vydaná za Antona Pia v r. 140-144 hovorí o diplomatickom vyriešení vzťahu, na ktorej je zobrazený cisár Antonius Pius podávajúci kráľovský veniec kvádskemu kráľovi, obaja stoja na rovnakej úrovni. Aj obdobie markomanských vojen je zobrazené na rímskych minciach. Aj za cisára Marka Aurélia sa prikladala veľká dôležitosť zobrazovaniu vojenských úspechov na minciach. O Rímskej dobe na našom území vypovedá aj to v akých miestach sa mince našli, či to už boli pohrebiská alebo len tak voľne akoby stratené.
8. Politika, obchod, vojny a mier
Mince sú vďaka tomu, že je na nich zobrazený panovník so svojimi titulmi a menom, nielen historickým dokladom, ale aj chronologickým záznamom. Preto sa aj 8 rímskych mincí, ktoré sa našli na Devíne, považuje za jeden z najdôležitejších záznamov zo začiatku nového letopočtu. Vtedy však ešte nemali rímske mince na našom území veľký význam. Od polovice 1. storočia začali do našej oblasti prúdiť rôzne mince, vďaka ktorým si môžeme utvoriť obraz o snahách rímskych panovníkov o naše územie. Bohaté nálezy mincí dokladajú, že obyvateľstvo slovenského územia malo už veľký záujem o rímske peniaze. Mince dokazujú obchodovanie Rimanov s barbarmi aj ďaleko od rímskych hraníc v barbarských osadách napr.: v Pobedime, Branči, v Kojmaticiach, Šárovciach, Seni a Beši. Prenikaniu mincí do barbarika pomáhali aj vojenské tábory na hraniciach s našim územím. Sľubný rozmach peňažného obchodu v barbariku však prudko zabrzdili markomanské vojny. Obchodníci sa báli, že prídu o celý svoj majetok. Objav väčšieho množstva peňazí sa často rýchlo rozchýril a tak vznikli povesti o pokladoch. Väčšina pokladov rímskych mincí na Slovensku je uložená do hlinených džbánov, čo svedčí o tom, že majiteľom pokladu bol asi domáci obchodník alebo kmeňový náčelník. Väčšina pokladov, ktoré sa našli na Slovensku bola ukrytá počas markomanských vojen. Najväčší poklad rímskych mincí na území Československa sa našiel v roku 1830 vo Vyškovciach nad Ipľom, ktorý obsahoval pôvodne 1200 rímskych denárov, ale zachránilo sa len 1067 exemplárov. Sú v ňom zastúpené mince rôznych cisárov počnúc Nerónom až po Antonina Pia. Poklad naznačuje aj vážnosť doby, v ktorej bol ukrytý. Najmladšia minca z pokladu naznačuje, že ho ukryli po roku 153, teda tesne predtým ako vypukli markomanské vojny.

Predzvesť markomanských vojen spôsobila veľké obavy o majetky a rozšírilo sa ukrývanie peňazí do zeme. Aj po ukončení markomanských vojen vládla neistota, a preto ukladanie mincí do zeme pokračovalo. Také poklady sa našli v Kalinove, Čečehove, Selciach, Trenčíne. Najväčší počet nájdených mincí na Slovensku pochádza z obdobia vlády rodu Konštantínovcov. Styky Rímskej ríše a barbarika boli v tomto období veľmi intenzívne. Na konci 4. storočia však zastihli barbarské kmene rímsku ríšu nepripravenú a Rimania preto postupne strácali svoje mocenské pozície v Zadunajsku.
9. Súmrak a zánik slávy
Vzťahy barbarika a Rímskej ríše boli na konci 4. storočia už veľmi slabé, čo sa odzrkadlilo v ubúdaní nálezov mincí. V roku 1964 sa však v Bíni našiel poklad, ktorý obsahoval asi 108 zlatých solidov. Tento poklad uzatvára Rímsku dobu na Slovensku, pretože približuje udalosti doby sťahovania národov. V poklade sú mince cisárov Honoria, Arcadia, Valentiniana III. a Theodosia II., cisárovien Gratie Honorie, Gally Placidie a Aelie Eudocie. Mince z bínskeho pokladu hovoria o udalostiach, ktoré zasiahli aj územie Slovenska. Rozpad Rímskej ríše zavŕšili v r. 433 kočovné kmene Hunov. Ich vodca Atila vytvoril veľkú ríšu, ktorá zaberala územie od Kaukazu po Rýn, od Dunaja po dnešné Poľsko. Za mier s Hunmi museli Rimania veľa platiť. História rozpadu rímskej ríše je zachovaná v bínskom poklade. Dolné Pohronie v tej dobe patrilo k oblastiam hunského panstva. Mince tu však už neslúžili ako platidlo. Tento poklad odkazuje, že územie Slovenska aj v dobe sťahovania národov udržiavalo kontakty s Rímskou ríšou. Kniha poukazuje na to, že aj rímske mince sú súčasťou slovenskej minulosti, že čosi vypovedajú o našom území a o dianí na ňom. Dokazujú, že Slovensko bolo v kontakte s antikou a preberalo od nej určité tradície. Obdivuhodné je aj to, že mince zostali celé stáročia uložené v zemi takmer nepoškodené, aby sme si mohli utvoriť obraz o dávnej dobe. Odhaľujú aspoň trošku tajomstva, aj keď mnohé si nechávajú len pre seba.

Zdroje:

Eva Kolníková: Rímske mince na Slovensku -