Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Kultúra starovekého Grécka náboženstvo
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | demo | ||
Jazyk: | Počet slov: | 738 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 2.7 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 4m 30s |
Pomalé čítanie: | 6m 45s |
Vyznávanie a parciálna hierarchia bohov bola veľmi liberálna – každá polis mala svojho hlavného boha, ochrancu mesta, každá frátria polis mala (okrem mestského) tiež svojho vlastného boha a svätyňu, pričom podľa lokality sa božie funkcie (schopnosti) v detailoch rôznili. Najpočetnejšie uznávaní bohovia boli Zeus, Aténa a Dionýzos. Polis tiež zostavovala náboženský kalendár a určovala pravidlá súkromného náboženského života. Grécke náboženstvo bolo verejným kultom a na verejných náboženských happeningoch sa zúčastňoval každý, okrem zbavených svojprávnosti, poškvrnených krvou a nečistých. Takéto slávnosti organizovala obec, financovali bohatí občania; väčšinou išlo o slávnostný sprievod, zborové spevy, divadlo, tance, preteky…
Najznámejším, najslávnejším a najvýročitejším náboženským sviatkom Grékov boli Panaténaje, celogrécke slávnosti na počesť bohyne Atény, so štvorročnou periodicitou, ktoré zaviedol Peisistratos. Odohrávali sa v Aténach a samotnému slávnostnému sprievodu, ktorý sa konal v posledný deň slávností, predchádzalo atletické zápolenie, dostihy a súťaž hudobníkov; víťaz získal nádobu s posvätným olejom. V posledný deň sviatkov, v podvečer, vydal sa panaténajský spievod k Aténskej Akropolis. Prešiel Propylajami, obišiel Partenón zo severnej strany a vošiel do chrámu. Potom sochu bohyne (akurát neviem ktorú; boli tam tri: Aténa Promachos [v strede Akropolis], A. Lemnijská a A. Partenos [v chráme] – vyberte si) obliekli do šafranovej tuniky s výjavmi Titanomachie.
Čo sa týka samotných praktík pri vyznávaní bohov, Gréci sa modlili postojačky a k čelu si prikladali ruku zaťatú v päsť, alebo vzpínali ruky nahor – to v prípade, že bolo božstvo nebeské. Ak bolo podsvetné, ruky mierili k zemi; pri pohreboch sa pozostalí občas vrhali na tvár. Bohom sa dávali obetné dary: víno, koláče, prvotiny úrody, vlasy, nadmerné výnosy. Insolventní veriaci obetovali terakoty. Krvavé obety vykonával kňaz, obetovalo sa obľúbené zviera božstva (druh, vek, farba, pohlavie…), ktoré na ten účel “vyparádili” girlandami a rúchom. Obety pre nebeské božstvá sa konali väčšinou ráno, na vyvýšenom oltári a s bielym zvieraťom. Obeť kňaz podrezal, rozštvrtil, odjedol si, rozdelil sa s veriacimi a takto načerpali životnú silu zvieraťa. Podzemnému božstvu sa obetovalo zviera čierne, pri západe slnka, na nízkom oltári a krv sa vyliala na zem a mäso sa bezo zvyšku spálilo do tla.
Náboženské úkony sa vykonávali pod šírym nebom, vo vyhradených okrskoch zasvätených bohom. Chrámy sa stavali ako obetné dary obce (obcí) určitému bohu. Prednú časť chrámu tvoril vestibul, v zadnej miestnosti býval poklad (obetné dary, ako zlaté misy, vázy, fiály, …). V strednej časti stála socha boha.