Kultúra starovekého Grécka náboženstvo

Náboženstvo

preniká cez všetky oblasti gréckej kultúry; bolo neoddeliteľnou súčasťou života každého Gréka.

Teogónia gréckych bohov

Z Chaosu povstala Gaia (Zem) a Uranos (Nebo), mali spolu šesť antropomorfných Titanov a šesť Titaniek; medzi nimi aj Kyklopovia, Hekatoncheirovia (storukí päťdesiathlaví) a rôzne iné monštrá (Chiméra, Tyfon, Echidna…). Poslední Titani, súrodenci Kronos a Rheia splodili šesť detí, Veľkých bohov a bohyne, ktorí sa usídlili na Olympe a s Titanmi začali viesť vojnu (Titanomachiu). Predchodcovia Veľkých bohov sa nestali predmetmi uctievania, boli iba mytologickým objasnením vzniku a fungovania sveta. Veľkí bohovia boli znázorňovaní ako dokonalí, krásni ľudia, a až v neskoršom období sa začali množiť ich ľudské slabosti.

Veľkí bohovia:

Zeus vládca Olympu, boh nebeských úkazov, veľký záletník; symboly: žezlo, štít, trón, blesk, dub, orol
Héra Diova sestra a manželka, bohyňa sobášov a pôrodov; symboly: ľalia, krava, páv
Hádes Diov brat, boh podsvetia a strážca mŕtvych
Poseidón Diov brat, boh morí a prameňov; symboly: trojzubec, kôň, ryba
Demeter Diova sestra, bohyňa roľníctva, obnovy života; symboly: obilný klas, mak, prasa
Hestia Diova sestra, bohyňa kozubu (domova)
Hefaistos Syn Héry a Dia, pán ohňa a sopiek, kováč a čarodejník; symbol: nákova
Ares syn Héry a Dia, boh vojny (najlepšie krvavej a nezmyselnej); symbol: sup
Dionýzos syn Dia a Semelis, boh vína, plodnosti, úrody a divadla; symbol: vínna réva
Apolón syn Dia a Léto, dvojička Artemis, boh slnečného svetla, veštby, poézie, hudby; symboly: vavrín, zlatý luk, lýra, delfín, havran
Artemis dcéra Dia a Léto, bohyňa zveri, lovu, rastlín, detí, mesačného svitu; symboly: céder, laň, strieborný luk
Hermes syn Dia a Maie, boh rečníkov, obchodníkov, zlodejov, posol bohov; symbol: barla s krídlami
Aténa dcéra Dia a Métis, bohyňa dôvtipu, umenia a remesiel, mieru a vojny; symboly: štít, kopija, oliva, sova
Afrodita dcéra Dia a Dioné, bohyňa lásky, krásy, smiechu; symboly: labuť, vrabec, holub
Eros objavil sa po zrode Gaie a Urana, pomocník Afrodity, boh spôsobujúci príťažlivú silu (aj) lásky svojimi šípmi

Toto je iba základné rozdelenie hlavných bohov, Gréci mali ešte množstvo iných, minoritných božstiev.

Vyznávanie a parciálna hierarchia bohov bola veľmi liberálna – každá polis mala svojho hlavného boha, ochrancu mesta, každá frátria polis mala (okrem mestského) tiež svojho vlastného boha a svätyňu, pričom podľa lokality sa božie funkcie (schopnosti) v detailoch rôznili. Najpočetnejšie uznávaní bohovia boli Zeus, Aténa a Dionýzos. Polis tiež zostavovala náboženský kalendár a určovala pravidlá súkromného náboženského života. Grécke náboženstvo bolo verejným kultom a na verejných náboženských happeningoch sa zúčastňoval každý, okrem zbavených svojprávnosti, poškvrnených krvou a nečistých. Takéto slávnosti organizovala obec, financovali bohatí občania; väčšinou išlo o slávnostný sprievod, zborové spevy, divadlo, tance, preteky…

Najznámejším, najslávnejším a najvýročitejším náboženským sviatkom Grékov boli Panaténaje, celogrécke slávnosti na počesť bohyne Atény, so štvorročnou periodicitou, ktoré zaviedol Peisistratos. Odohrávali sa v Aténach a samotnému slávnostnému sprievodu, ktorý sa konal v posledný deň slávností, predchádzalo atletické zápolenie, dostihy a súťaž hudobníkov; víťaz získal nádobu s posvätným olejom. V posledný deň sviatkov, v podvečer, vydal sa panaténajský spievod k Aténskej Akropolis. Prešiel Propylajami, obišiel Partenón zo severnej strany a vošiel do chrámu. Potom sochu bohyne (akurát neviem ktorú; boli tam tri: Aténa Promachos [v strede Akropolis], A. Lemnijská a A. Partenos [v chráme] – vyberte si) obliekli do šafranovej tuniky s výjavmi Titanomachie.

Čo sa týka samotných praktík pri vyznávaní bohov, Gréci sa modlili postojačky a k čelu si prikladali ruku zaťatú v päsť, alebo vzpínali ruky nahor – to v prípade, že bolo božstvo nebeské. Ak bolo podsvetné, ruky mierili k zemi; pri pohreboch sa pozostalí občas vrhali na tvár. Bohom sa dávali obetné dary: víno, koláče, prvotiny úrody, vlasy, nadmerné výnosy. Insolventní veriaci obetovali terakoty. Krvavé obety vykonával kňaz, obetovalo sa obľúbené zviera božstva (druh, vek, farba, pohlavie…), ktoré na ten účel “vyparádili” girlandami a rúchom. Obety pre nebeské božstvá sa konali väčšinou ráno, na vyvýšenom oltári a s bielym zvieraťom. Obeť kňaz podrezal, rozštvrtil, odjedol si, rozdelil sa s veriacimi a takto načerpali životnú silu zvieraťa. Podzemnému božstvu sa obetovalo zviera čierne, pri západe slnka, na nízkom oltári a krv sa vyliala na zem a mäso sa bezo zvyšku spálilo do tla.

Náboženské úkony sa vykonávali pod šírym nebom, vo vyhradených okrskoch zasvätených bohom. Chrámy sa stavali ako obetné dary obce (obcí) určitému bohu. Prednú časť chrámu tvoril vestibul, v zadnej miestnosti býval poklad (obetné dary, ako zlaté misy, vázy, fiály, …). V strednej časti stála socha boha.

Do strednej a zadnej časti chodievali iba kňazi; dvere do vestibulu však bývali otvorené, aby boh mohol pozerať na oltár pred chrámom, kam sa mu nosievali obety.