Predheraldické obdobie
ĽALIA
Dokumenty, vydávené mestami po nadobudnutí samosprávy, mali závažnosť a právnu silu len vtedy, ak boli potvrdené pečaťou mesta ako vydavateľa. Tento nevyhnutný predpoklad nútil mestá, aby si po začatí administratívnej činnosti nechali vyhotoviť pečatidlo. Najstarším dokladom o pečati Košíc je jej zapísanie a popis v prvom inventári „Zoznam práv a privilégií mesta Košice ". V archíve mesta Košice sa žiaľ nezachovali listiny s pečaťou villa - zárodočného mesta. Naviac nepoznáme spomínanie mesta s touto pečaťou a ľalia na vetvičke sa ako symbol neprejavuje v administratívnej činnosti mesta. Ak prijímame existenciu pečate s ľaliou na vetvičke a jej používanie do roku 1292 ako fakt, musíme sa pokúsiť zodpovedať na otázky možného vzniku a zániku tohto symbolu mesta. Najstarší doklad o Košiciach z roku 1230 už spomína kňaza.
SV ALŽBETA
Úcta k tejto svätici, pochádzajúcej tiež z uhorského kráľovského rodu, sa vzhľadom na jej uctievanie v nemeckých krajinách javila najvhodnejšia na voľbu patrocínia, ktoré by plne vyhovovalo ako domácemu obyvateľstvu, tak aj nemeckým kolonistom prichádzajúcim sem po tatárskom vpáde. Nové patrocínium a nová pečať silne zatlačila ľaliu do úzadia, ale nie definitívne. Ak aj nie priamo v kontinuite, tak po vymretí panovníckeho rodu Árpádovcov a nástupe Anjouovcov sa stáva použitie ľalie, pretransformovanej do heraldickej podoby, znovu vhodné a žiadané.
Heraldické obdobie
Dňa 7.mája 1369 v Diósgyöri vydáva kráľ Ľudovít Veľký ako prvý panovník v Európe najstaršiu erbovú listinu pre právnickú osobu- mesto.
Touto erbovou listinou, vydanou pre Košice, Ľudovít Veľký ako vôbec prvý panovník v Európe prekročil hranicu udeľovania erbu fyzickým osobám. Ak mestu na jednej strane chcel, a aj udelil erb, tak na druhej strane nevedel k spokojnosti vyriešiť erb tak, aby vyhovel pravidlám heraldiky. K danej dobe sa totiž javilo ako nepredstaviteľné, aby mesto ako právnická osoba dostalo tie súčasti erbu, ktoré mali charakter znakov viazaných na jednotlivca. Takými boli prilba, klenot a prikrývadlá, ktoré mohol nosiť len rytier - bojovník. Udelenie len štítu bolo síce podľa dobových zvyklostí heraldiky nedostačujúce, ale z panovníckeho hľadiska aj logicky neprekročiteľné. Mesto dostalo iba štít. Pri udeľovaní štítu a stanovení figúr vychádzal Ľudovít Veľký z vlastného erbu. Pretvoril ho tak, aby vytvoril nový erb.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie