Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vývoj v Uhorsku po roku 1526
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | demo | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 519 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 6.3 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 10m 30s |
Pomalé čítanie: | 15m 45s |
z roku 1222, podľa ktorého mala šľachta právo na povstanie proti panovníkovi
jezuiti získali v Uhorsku domovské právo a katolícka cirkev nadobudla vedúce postavenie
protestanti dosiahli všeobecné obnovenie uznesení Šopronského snemu z 1681 (náb. sloboda)
12. 8. 1687 - znova bitka pri Moháči; Rakúsko porazilo Turkov a získali späť Sedmohradsko.
1688 - dobytie Belehradu znamenalo oslobodenie Uhorska od Tureckej nadvlády, uhorské stavy odovzdali svätoštefanskú korunu Habsburgom.
11. 9. 1697 - bitka pri Zente. Hlavným veliteľom cisárskej armády v Uhorsku bol princ Eugen Savojský, ktorý Osmanov porazil. Pri Zente, na rieke Tise, sa Turci usadili v Temešvári.
26. 1. 1699 - Karlovický mier znamenal definitívne zažehnanie tureckého nebezpečenstva. Habsburgovci získali Uhorsko, Sedmohradsko, Slavóniu a Chorvátsko. Turkom zostal Temešvár. PROTIHABSBURGSKÉ STAVOVSKÉ POVSTANIA - 17. STOROČIE
Príčiny:
úsilie Habsburgov vládnuť absolutisticky
podporovali protireformáciu - nespokojnosť v radoch protestantskej šľachty
úsilie šľachty obhájiť si feudálne výsady
Povstanie Štefana Bočkaya (1604-6)
- súčasť 15ročnej vojny
Príčiny:
úsilie Habsburgov o rekatolizáciu
vlastizradné procesy s cieľom konfiškovať majetok bohatých magnátov
Priebeh: začiatkom 1604 cisársky generál Belgijoso násilne odňal evanjelikom košický dóm a pustošenie majetkov protestantskej šľachty malo za následok povstanie na čele so sedmohradským šľachticom Štefanom Bočkayom (podpora Turkov = opanovali takmer celé Slovensko). Výsledok: Viedenský mier (1606)
cisár Rudolf II. uznal výsady uhorskej šľachty - aj Uhorska
náboženská sloboda pre šľachtické a kráľovské mestá
Štefan Bočkay - vláda nad Sedmohradskom (titul sedmohradské knieža)
Boje sa po uzavretí mieru neskončili. Viedenský mier mal vstúpiť do platnosti až po uzavretí mieru s Turkami. Rudolf II. nechcel ani uzavrieť mier s Turkami, ani potvrdiť Viedenský mier, ktorý uzavrel arciknieža Matej (jeho zástupca v Uhorsku). Ten uzavrel v septembri 1606 mier s Turkami pri ústí rieky Žitavy na 20 rokov = zaviazal sa ponechať im okupované územia.
Koncom r. 1606 Bočkay umrel, Matej sa spojil s uhorskými, rakúskymi a moravskými stavmi a roku 1608 v Libni pri Prahe Rudolf II. Matejovi odstúpil uhorskú korunu. Zápas Mateja a Rudolfa II. o nástupníctvo využila protestantská šľachta na uhorskom sneme - od Mateja si v predkorunovačnom dekréte vyžiadala potvrdenie podmienok Viedenského mieru.
Povstanie Gabriela Betlena (1619-1622)
Príčina:
porušovanie podmienok Viedenského mieru Habsburgovcami (odopieranie evanjelikom právo na kostoly a kňazov) - spojenectvo uhorskej protestantskej šľachty so sedmohradským kniežaťom Gabrielom Betlénom.