Vývoj v Uhorsku po roku 1526

29.8. 1526 - Moháč, smrťou Ľudovíta II. sa uvoľnil český a uhorský trón. O uhorský trón sa uchádzali dvaja kandidáti:

Ján Zápoľský, sedmohradský vojvoda, ktorého si zvolila väčšina uhorskej šľachty

Ferdinand Habsburský (1526-1564), rakúsky vojvoda, ktorého volila malá skupina vyššej šľachty.
Podľa dvoch zmlúv o nástupníctve medzi Habsburgovcami a Jagelovcami (1491 a 1515) vládli koncom 1526 obaja panovníci súbežne, "pomazaní" biskupom Štefanom Podmanickým. Ich vzájomné súperenie malo za následok podcenenie obrany proti Osmanskej ríši. Ferdinandove žoldnierske vojská sa viac-menej úspešne ubránili, no J. Zápoľský sa 1529 stal vazalom tureckého sultána Sulejmana II. Rozpory medzi Ferdinandom a Zápoľským mal vyriešiť Veľkovaradínsky mier (1538), na ktorom si rozdelili územie Uhorska (Ferdinand: západné Uhorsko, Slovensko a Chorvátsko; Zápoľský: Sedmohradsko, východné Uhorsko a východné Slovesnko).
To si ale sultán neželal a tak po smrti Jána Zápoľského (1540) vtrhli r. 1541 do Uhorska. Obsadili Budín, Pešť a stoličný Belehrad, územie Uhorska rozdelili na 3 časti:
Budínsky pašalík
Sedmohradsko
(Turci tu ochraňovali trónne právo dvojmesačného syna JZ, Jána Žigmunda)
časť Chorvátska + Slovensko + zadunajské maďarské stolice (za toto územie platil habsburský dvor ročné výkupné 30 000). Toto rozdelenie bolo potvrdené osmansko-habsburským prímerím z 1547.

1529 (24.9.) - Turci po prvýkrát obliehajú Viedeň.
1530 - prvýkrát vpadli Turci na Sk - spustošili Ponitrie a dolné Považie.
1552-1554 - Turci obsadili pevnosť Šahy a hrad Fiľakovo, spustošili južné Sk.
1574 - Turci obsadili Modrý kameň a Divín, čo boli súčasti obrannej línie tiahnucej sa ešte cez Komárno, Nitru až ku Krupine a banským mestám.

Spôsob boja Turkov: svojvoľné prepadávanie, odvlečenie do zajatia, rabovanie majetku, dobytka, pálenie obydlí, pustošenie.
Hierarchia Turkov: Beg je turecký veliteľ na čele sandžaku, tureckého okresu; Paša je správca pašaliku alebo ejáletu, pozostávajúceho z viacerých sandžakov. Paša od 1541 sídlil v Budíne.
1593-1608 - 15ročná vojna - medzi Habsburgami a Osmanskými. Pre obyvateľov Slovenska znamenala zmiernenie utrpenia - po vojne sa Turci na Slovensku udržali iba na malom území okolo Ipľa. Odtiaľ ale podnikali lúpežné výjazdy, čo malo za dôsledok, že zo susedstva s Turkami (juž. Sk) sa odsťahovalo viac ako o 2/3 obyvateľstva.
1663 - nová turecká expanzia, nové vojenské výpravy v zadunajsku i na Slovensku.

Turci dobyli Nové Zámky, Nitru, Levice a Novohrad. Pád Nových Zámkov a hrôzy tureckého pustošenia zapôsobili na celú Európu, takže cisár dostal pomoc z Habsburskej ríše, zo Španielska, z talianskych kniežatstiev a z Francúzska.
1. 8. 1664 sa odohrala rozhodujúca bitka medzi osmanskou armádou a cisárskymi vojskami, zvíťazil cisár.
10. 8. 1664 bol uzavretý Vašvársky mier s platnosťou na 20 rokov. Boli na ňom potvrdené turecké výboje z r. 1660, čiže cisár sa zaviazal, že svoje oddiely zo Sedmohradska stiahne, ale bude si môcť postaviť pevnosť na ľavom brehu Váhu (teraz Leopoldov). Mier však bol uzavretý za nesúhlasu uhorského snemu, proti čomu sa ohradili aj prohabsburskí magnáti (na čele s palatínom Františkom Vešelénim a ostrihomským arcibiskupom Jurajom Lipaiom).
Obdobie po Vašvarskom mieri je poznamenané odporom šľachty voči viedenskému dvoru. Rozpory medzi cisárskym dvorom a uhorskou šľachtou v hospodárskej, politickej a náboženskej oblasti vy-ústili v 2. 1/2 17. st. do nových protihabsburských povstaní. Ich základňou už nie je Sedmohradsko (od porážky Juraja II. Rákociho, poslušného vazala Osmanskej ríše), oblasťou nových bojov sa stáva východné Slovensko. Dôsledkom toho je aj magnátske hnutie - Vešeléniho sprisahanie.
1683 sa Osmanská armáda pohla do Uhorska cez stoličný Belehrad, Pápu, Tatu, Ráb až ku Viedni. 14. 7. 1683 osmanská armáda začala obliehanie (1683 aj obsadenie Trnavy - vznikol požiar, časť vyhorela, kuruci ju vyplienili). V septembri dostali obrancovia Viedne posily. Spojenecké vojsko na čele s Karolom Lotrinským osmanskú armádu porazilo a začalo sa oslobodzovanie Uhorska spod osmanskej nadvlády.
Priebeh oslobodzovania:

7. 10. 1683 porazili spojenci Turkov pri Štúrove
27. 10. 1683 porazili spojenci Turkov pri Ostrihome
január 1684 cisár Leopold I. vyhlásil všeobecnú amnestiu - predstavitelia miest a magnáti opustili Tökölyho
1684 Osmanská ríša zaznamenáva menšie úspechy
19. 8. 1685 Karol Lotrinský dobyl Nové Zámky, jeho vojská postupne vytláčali aj oddiely kurucov zo Slovenska
2. 9. 1686 padol Budín - centrum Osmanskej ríše v Uhorsku, zvyšky Tökölyho prívržencov na Slovensku likvidoval súdny tribunál v Prešove - "Prešovské jatky"
október 1687 - január 1688 zasadal snem v BA zvolaný Leopoldom I. Výsledky:


uzákonená amnestia pre účastníkov protihabsburských povstaní

zrušený prešovský súd

Habsburgovci dedia uhorskú korunu po meči

zrušený povestný článok #31 Zlatej buly Ondreja II.

z roku 1222, podľa ktorého mala šľachta právo na povstanie proti panovníkovi

jezuiti získali v Uhorsku domovské právo a katolícka cirkev nadobudla vedúce postavenie

protestanti dosiahli všeobecné obnovenie uznesení Šopronského snemu z 1681 (náb. sloboda)



12. 8. 1687 - znova bitka pri Moháči; Rakúsko porazilo Turkov a získali späť Sedmohradsko.
1688 - dobytie Belehradu znamenalo oslobodenie Uhorska od Tureckej nadvlády, uhorské stavy odovzdali svätoštefanskú korunu Habsburgom.
11. 9. 1697 - bitka pri Zente. Hlavným veliteľom cisárskej armády v Uhorsku bol princ Eugen Savojský, ktorý Osmanov porazil. Pri Zente, na rieke Tise, sa Turci usadili v Temešvári.
26. 1. 1699 - Karlovický mier znamenal definitívne zažehnanie tureckého nebezpečenstva. Habsburgovci získali Uhorsko, Sedmohradsko, Slavóniu a Chorvátsko. Turkom zostal Temešvár. PROTIHABSBURGSKÉ STAVOVSKÉ POVSTANIA - 17. STOROČIE
Príčiny:
úsilie Habsburgov vládnuť absolutisticky

podporovali protireformáciu - nespokojnosť v radoch protestantskej šľachty

úsilie šľachty obhájiť si feudálne výsady



Povstanie Štefana Bočkaya (1604-6)
- súčasť 15ročnej vojny

Príčiny:
úsilie Habsburgov o rekatolizáciu

vlastizradné procesy s cieľom konfiškovať majetok bohatých magnátov


Priebeh: začiatkom 1604 cisársky generál Belgijoso násilne odňal evanjelikom košický dóm a pustošenie majetkov protestantskej šľachty malo za následok povstanie na čele so sedmohradským šľachticom Štefanom Bočkayom (podpora Turkov = opanovali takmer celé Slovensko). Výsledok: Viedenský mier (1606)
cisár Rudolf II. uznal výsady uhorskej šľachty - aj Uhorska

náboženská sloboda pre šľachtické a kráľovské mestá

Štefan Bočkay - vláda nad Sedmohradskom (titul sedmohradské knieža)


Boje sa po uzavretí mieru neskončili. Viedenský mier mal vstúpiť do platnosti až po uzavretí mieru s Turkami. Rudolf II. nechcel ani uzavrieť mier s Turkami, ani potvrdiť Viedenský mier, ktorý uzavrel arciknieža Matej (jeho zástupca v Uhorsku). Ten uzavrel v septembri 1606 mier s Turkami pri ústí rieky Žitavy na 20 rokov = zaviazal sa ponechať im okupované územia.
Koncom r. 1606 Bočkay umrel, Matej sa spojil s uhorskými, rakúskymi a moravskými stavmi a roku 1608 v Libni pri Prahe Rudolf II. Matejovi odstúpil uhorskú korunu. Zápas Mateja a Rudolfa II. o nástupníctvo využila protestantská šľachta na uhorskom sneme - od Mateja si v predkorunovačnom dekréte vyžiadala potvrdenie podmienok Viedenského mieru.


Povstanie Gabriela Betlena (1619-1622)
Príčina:
porušovanie podmienok Viedenského mieru Habsburgovcami (odopieranie evanjelikom právo na kostoly a kňazov) - spojenectvo uhorskej protestantskej šľachty so sedmohradským kniežaťom Gabrielom Betlénom.

(spojeneckí protestantskí magnáti: Juraj Rákoczi, Imrich Turzo, Juraj Séči).

Priebeh:
august 1619 - G.B. obsadil Košice - tu vyhlásený za hlavu Uhorska, obsadil celé Slovensko vrátane Bratislavy a postupoval na Viedeň. GB zastavený vpádom cisárskeho spojenca Drugeta (z Poľska) na východnom Slovensku uzavrel r. 1620 s Ferdinandom II. prímerie, ovplyvnil 30ročnú vojnu (cisár sústredil sily proti čes. povstaniu). Po bitke na Bielej hore 1620 sa pozície Habsburgovcov upevňujú
Január 1622 - Mikulovský mier = vyrovnanie GB s Habs.

Výsledok:
GB si uhájil Košice a okolie, potvrdil zásady Viedenského mieru

Povstanie Juraja Rákociho (1643-1645)
(Betlenov nástupca, tiež sedmohradské knieža) - najbohatší protestantský magnát (aj) na Slovensku. Bol spojencom Švédov. Povstanie sa odohrávalo prevažne na Slovensku (od r. 1638 diplomatické spojenie so Švédmi a s Francúzmi). Začiatkom r. 1644 sa J. Rákoci vyhlásil za ochrancu nekatolíkov v Uhorsku a začal vojnové akcie.

Výsledok:
Mierové rokovania 1645 v Linci, kde protestanti chceli náboženskú slobodu, vrátenie kostolov a vyhnanie jezuitov. J. Rákoci išiel hlavne po majetkových ziskoch - získal 7 východouhorských stolíc. Protestanti získali potvrdenie náboženskej slobody (aj poddaní) a vrátenie 90 kostolov z požadovaných 400.

Povstania GB a JR - súčasť 30r. vojny (1618-1648) - 1. 1/2 17. st.
PROTIHABSBURSKÉ POVSTANIA V 2. POLOVICI 17. ST.
Vešeléniho sprisahanie 1671 (magnátske hnutie - sprisahanie uh. magn.) Príčina: snaha Viedenského dvora vládnuť absolútne ŕ nespokojnosť v radoch uh. magn. ŕ sprisaha-nie odhalené a cisár Leopold ho potrestal v 1671 takto: a) vodcovia Nádašdy, Zrýnsky a Frankopan popravení; b) majetky skonfiškované; c) násilná rekatolizácia; d) zrušená uh. ústava; e) zavedená voj. diktatúra v Uh.; + teror labancov (cisárski žoldnieri) namierený proti evanjelickej inteligencii. Rýchle súdy v BA, Levoči, Prešove - väznenie, galeje ev. kňazov + útok aj na poddaných. Poddaní sa búrili proti od-nímaniu kostolov, napr. Turá lúka, Senica (1672, 1673). Vojna labanci ó kuruci - najznámejšia je vzbura Gašpara Piku (zemplínsky zeman), podpora poddaných z Oravy. Porazených vzbúrencov dal cis. gen. Špork naraziť na kôl - vodcov + 25 richtárov z dolnej Oravy a Liptova Povstanie Imricha Tökölyho (kežmarský magnát) 1680-1683, (alebo 1678-1683); 1678 podnikli ku-ruci s IT - výpravu a zmocnili sa takmer celého Sk = jar 1680). IT sa dal pod ochranu Tur.

sul-tána a prijal od neho titul uhorského kráľa (stal sa tak Sk kráľom); 1683 = výprava Turkov na Viedeň ŕ porážka aj Turkov, aj IT = spečatený osud IT ŕ po potlačení povstania opäť teror cis. veliteľov. Zvyšky Tökölyho prívržencov (protestantov) na Sk likvidoval súdny tribunál v Prešove = Prešovské jatky (október 1687 - január 1688) - generál Caraffa popravil 27 mešťa-nov a šľachticov. BA snem, zvolaný Leopoldom, počas marca - septembra 1687, uznal, že Habsburgovci majú dedičné právo na vládu nad Uhorskom. Povstanie Františka Rákociho (1703-1711) Príčina: habs. krutovláda + drancovanie žold. vojsk ŕ nevoľnícke nepokoje; na čelo sa postavil FR, sedmohradský magnát. Priebeh: nádeje na úspech - Habs. v tom čase viedli vojny o Špan. dedičstvo. Armáda FR = sk., ukr. a maď. roľníci sa zmocnili takmer celého Sk, FR podporovali Fr, Švédi, Rusi. 1707 - odňali Habs. uh. trón. Vo vedení sa začali uplatňovať záujmy šľachty + baníci sa vzbúrili (odmietli pracovať za mzdu vyplácanú v libertášoch [nehodnotné mince]). 1708 Rákoci utrpel porážku pri Trenčíne ŕ neskôr len neúspechy = utiekol do Poľska, odtiaľ do Turecka. Výsledok: 1711 - Satmársky mier - dohoda uh. šľ. s habs. uh. šľ. - uzná Habs. dedičné právo na uh. trón + skončí s odbojom; Habs. zachovajú stavovské výsady šľ. = neplatiť dane + sloboda náb. vy-znania. Roľnícke povstanie Petra Čására - najrozsiahlejšie roľnícke hnutie na vých. Sk a severovýchodnom Maďarsku vôbec; vodca 1632 v Košiciach popravený rozštvrtením. Expovstalci sa stali zboj-níkmi ŕ 1713 popravený J. Jánošík v Lipt. Mikuláši. Spôsoby odporu poddaných: - vzbury - útek na majetky iných feudálov - zverbovanie do vojska - zbojníctvo.