referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Félix
Streda, 20. novembra 2019
Byzancia
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: demo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 693
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.8
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 4m 40s
Pomalé čítanie: 7m 0s
 
Armáda
Armáda bola hlavnou oporou ríše. Dejiny Byzancie sú vlastne dejinami ustavičných vojen. Armáda mala veľký vplyv na vnútorný život ríše a často od nej závisela voľba cisára. Celá organizácia ríše bola podriadená predovšetkým potrebám armády. Byzantská spoločnosť vedela armádu oceniť. Vojaci nikdy neboli chudobní a žili na dosť vysokej úrovni a víťazní vojvodcovia získali značnú prestíž. Byznatské poňatie vojny sa značne líšilo od západného rytierskeho kódexu. Vojna bola považovaná za krajný prostriedok, keď nebolo možné uplatniť diplomaciu ani peniaze. V Byzancii sa pred individuálnym výkonom uprednostňovala taktika a disciplína. Byzantská armáda nebola veľmi početná. Za vlády Justiniána dosahovala počet okolo 150 000 vojakov, ale jeho vojvodca Belisar obsadil severnú Afriku len s 15 000 vojakmi. Dve až tri storočia predtým mala ríša vojakov 3 krát viac. Sila armády spočívala predovšetkým v jej organizácii, disciplíne a výcviku. Jedine vďaka kvalite armády prežila ríša nápor barbarských kmeňov počas sťahovania národov. Latinská fáza
Byzantská armáda až do zavedenia them fungovala na základe Diokletianových a Konstantinových reforiem. Armáda bola rozdelená na mobilnú a pohraničnú časť, jednotlivým veliteľom bola určená príliš malá právomoc, než aby mohli účinne ohroziť postavenie cisára. Definitívne vyradiť armádu z rozhodovania a vnútroštátnych otázkach a zabrániť vzburám v armáde sa však nikdy nepodarilo. Elitné jednotky ríše tvorili mobilné jednotky, ktoré boli umiestnené v strategických oblastiach ríše, odkiaľ mohli rýchlo zasiahnuť. Z týchto jednotiek sa vyčlenila cisárova osobná stráž, palatini. V 4. storočí bol v Byzancii zrušený povinný nábor brancov a nahradil sa náborom dobrovolníkov. Časom sa elitnou zložkou armády stali oddiely zložené z barbarov. Za najlepších vojakov boli považovaní tí, ktorí pochádzali z najprimitívnejšieho prostredia. Silnú, ale značne nespoľahlivú časť armády tvorili foederati tj. príslušníci kmeňov, ktoré sa usadili na byzantskom území. Nevstupovali do armády jednotlivo, ale v celých oddieloch. Druhou časťou vojska boli oddiely pohraničnej armády. Ich úlohou bolo chrániť hranice a zadržať útočníka až do príchodu mobilnej armády. Pohraničné oddiely sa regrutovali z obyvateľstva príslušného územia. Vojaci boli trvalo usadení na jednom mieste, mali pôdu, za ktorú nemuseli platiť dane, ale boli k nej viazaní. V porovnaní s jednotkami mobilnej armády boli považovaní za druhoradú, menej kvalitnú časť armády.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.