Dôvody 100-ročnej vojny

Dôvody vlelkého anglicko-franouzského stretnutia, tradične nazývaného 100-ročná vojna (1337-1453) boli dva. V prvom rade prirodzená snaha francúzskych panovníkov plne ovládnuť teritorium obývané francúzsky hovoriacim obyvateľstvom, v druhom rade zápas o hospodársky rozvinutou oblasťou Flander (teraz súčasťou Belgicka). Toto územie (najvýznamnejším strediskom bolo mesto Bruggy) predstavovalo hlavné bydlisko a spracovateľské miesto anglickej vlny. Flanderské súkno malo v Európe vynikajúci zvuk a bolo skvelým exportným artiklom. Francúzsko chcelo ovládnuť Guyenne a spojenectvo flanderského hrabišťa. Francúzsko vážne ohrozovalo prosperujúci anglický obchod. Bojovne založený Eduard III. reagoval ostro. Zakázal vývoz anglickej vlny do Flandra a v roku 1336 obnovil dedické nároky na francúzsky trón. Vojna medzi Francúzskom a Anglickom trvala celé storočie a obe krajiny si želali už mier; vyjednávanie sa mohlo začať až vtedy, keď vyhasne aj posledné bojové nadšenie. Johankina bojachtivosť Karola Vll. Vlastne obťažovala, aj keď ju spočiatku využíval. A to je v podstate pravá príčina Johankinho odsúdenia: aj keď rozsudok vyriekli anglický sudcovia, Francúzi neurobili nič, aby tomu zabránili.
Filip VI. (1328 - 1350)
- prvý franc. kráľ z rodu Valois
- za jeho vlády morová epidémia
on bol zámienka k začatiu 100-ročnej vojny

30. mája vystúpila na hranicu na námestí Vieux Marché V Rounene mladá pastierka, ktorá bola bojovníčkou: Jeanne d´Arc - alebo Darc – mala devätnásť rokov.
Najväčší podiel na jej odsúdený a poprave mali Angličania, ktorí ju nenávideli. Keď ich v máji roku 1429 prinútila opustiť obsadený Orleáns, prerušila sa ich nepretržitá reťaz víťazstiev nad poslednými obrancami francúzskeho kráľa Karola Vll. – Angličanom pripisovali tento zvrat zlovestného vplyvu a vyhlasovali, že Johanka nie je posol boží, ako ona sama tvrdí, ale bosorka.

Zázraky Panny Orleánskej
Naozaj vyzerala podozrivo – cválajúc na koni, oblečená v mužskom odeve a riadiac sa hlasmi – ako sama tvrdila – svojich svätcov a svätíc.
Johanka bola mladá dedinčanka bez vzdelania (nevedela čítať), pásavala otcovo stádo na lúkach okolo lotrinskej dedinky Domrémy až do svojich štrnástich rokov, keď pocítila, že je povolaná oslobodiť Francúzsko spod anglickej nadvlády. Odišla do susedného mestečka Vaucouleurs a presvedčila miestneho veliteľa, pána de Baudricourt, aby ju zaviedol ku kráľovi. Takto sa v roku 1429 ocitla v Chirone, spoznala kráľa preoblečeného za dvorana.

A ten jej po nekonečných prieťahoch nakoniec zveril armádu, aby oslobodila Orleáns obsadení vtedy Angličanmi. Úspech výpravy prekonal aj najsmelšie nádeje: v apríli prenikla Panna (ako ju vtedy volali) do obsadeného mesta; 8.mája dala rozkaz
zaútočiť na opevnenia, ktorými Angličania obohnali mesto a donútila ich opustiť sídlo. Pomazanie kráľa a zajatie Johanky
Po oslobodení Orleánsu nasledovalo pomazanie kráľa Karola Vll. 17.júla odprevadili kráľa do Remeša, odrážajúc po ceste útoky Angličanov. V katedrále dostal kráľ sväté pomazanie; tento obrad mu v daných zložitých okolnostiach potrebnú – dovtedy chýbajúcu dôstojnosť. Johanka sa však namiesto ocenenia stala terčom žiarlivosti a ohováranie zo strany dvoranov obklopujúcich kráľa. V septembri sa pokúsila oslobodiť Paríž, ale pre nedostatok podpory nemala úspech. V máji roku 1430 bola v Campiégnes so smiešne malou hŕstkou mužov; tam ju zajal istý burgundský šľachtic a o niekoľko mesiacov ju predal za desaťtisíc zlatých Angličanom. Tí ju uväznili v Rouene, s cieľom dosiahnuť jej odsúdenie a popravu; bola usvedčená z klamstva, jej povesť sa zrútila a spolu z ňou aj prestíž Karola Vll. Záležitosti sa ujala cirkev predstavovaná Pierrom Cauchonom, arcibiskup s Baeuvais. Johanka mala právo ba legálny proces; roku 1456 bude veľmi zložité nájsť dôvody na zrušenie rozsudku. Angličania dali jasne najavo, že si želajú smrť dievčiny. Cauchon bol proti nej predpojatí, a to svojim presvedčením, ale aj osobným zaujatým. Ale nekonal v rozpore so svojim svedomím a na prvý raz trest smrti nevyslovil.

Posledné pokušenie
Pre dievčinu bolo vskutku nemožné vydržať takýto nátlak. Sudcovia viedli vypočúvanie tak, aby všetky jej výroky obrátili proti nej a aby dosiahli jej odsúdenie. Vyčerpaná Johanka, spoliehajúc sa na dobrú vôľu sudcov, prijala vo chvíli neistoty a slabosti 24. mája rozsudok, ktorý ju zasiahol ako úder: bola vyhlásená za kacírku, mala zaplatiť veľkú pokutu a bola odsúdená na doživotné väzenie. Okamžite sa spamätala. Tri dni po tomto rozsudku, ktorý vyhlásili verejne na symbolickom popravisku na cintoríne Saint Ouen, si znova obliekla svoj mužský odev na znak toho, že sa odmieta podrobiť. Tri dni nato vystúpila na hranicu. Kat dostal rozkaz aby všetko spálili. Podľa legendy sa spálilo všetko okrem jej srdca. 1412
Narodila sa Johanka

1429
Johanka prišla za kráľom poprosiť ho o vojsko
Johanka dostala vojsko a oslobodzuje Orleáns

1430
Chytenie Johanky

1431
Predanie Johanky Angličanom, následné odsúdenie a upálenie.