Dôvody vlelkého anglicko-franouzského stretnutia, tradične nazývaného 100-ročná vojna (1337-1453) boli dva. V prvom rade prirodzená snaha francúzskych panovníkov plne ovládnuť teritorium obývané francúzsky hovoriacim obyvateľstvom, v druhom rade zápas o hospodársky rozvinutou oblasťou Flander (teraz súčasťou Belgicka). Toto územie (najvýznamnejším strediskom bolo mesto Bruggy) predstavovalo hlavné bydlisko a spracovateľské miesto anglickej vlny. Flanderské súkno malo v Európe vynikajúci zvuk a bolo skvelým exportným artiklom. Francúzsko chcelo ovládnuť Guyenne a spojenectvo flanderského hrabišťa. Francúzsko vážne ohrozovalo prosperujúci anglický obchod. Bojovne založený Eduard III. reagoval ostro. Zakázal vývoz anglickej vlny do Flandra a v roku 1336 obnovil dedické nároky na francúzsky trón. Vojna medzi Francúzskom a Anglickom trvala celé storočie a obe krajiny si želali už mier; vyjednávanie sa mohlo začať až vtedy, keď vyhasne aj posledné bojové nadšenie. Johankina bojachtivosť Karola Vll. Vlastne obťažovala, aj keď ju spočiatku využíval. A to je v podstate pravá príčina Johankinho odsúdenia: aj keď rozsudok vyriekli anglický sudcovia, Francúzi neurobili nič, aby tomu zabránili.
Filip VI. (1328 - 1350)
- prvý franc. kráľ z rodu Valois
- za jeho vlády morová epidémia
on bol zámienka k začatiu 100-ročnej vojny

30. mája vystúpila na hranicu na námestí Vieux Marché V Rounene mladá pastierka, ktorá bola bojovníčkou: Jeanne d´Arc - alebo Darc – mala devätnásť rokov.
Najväčší podiel na jej odsúdený a poprave mali Angličania, ktorí ju nenávideli. Keď ich v máji roku 1429 prinútila opustiť obsadený Orleáns, prerušila sa ich nepretržitá reťaz víťazstiev nad poslednými obrancami francúzskeho kráľa Karola Vll. – Angličanom pripisovali tento zvrat zlovestného vplyvu a vyhlasovali, že Johanka nie je posol boží, ako ona sama tvrdí, ale bosorka.

Zázraky Panny Orleánskej
Naozaj vyzerala podozrivo – cválajúc na koni, oblečená v mužskom odeve a riadiac sa hlasmi – ako sama tvrdila – svojich svätcov a svätíc.
Johanka bola mladá dedinčanka bez vzdelania (nevedela čítať), pásavala otcovo stádo na lúkach okolo lotrinskej dedinky Domrémy až do svojich štrnástich rokov, keď pocítila, že je povolaná oslobodiť Francúzsko spod anglickej nadvlády. Odišla do susedného mestečka Vaucouleurs a presvedčila miestneho veliteľa, pána de Baudricourt, aby ju zaviedol ku kráľovi. Takto sa v roku 1429 ocitla v Chirone, spoznala kráľa preoblečeného za dvorana.