decembra 1792 a jeho priebeh svedčil o prehlbovaní rozporov vo vedení revolúcie. Ľudovítovi v obžalobe vyčítali, že bránil zasadaniam tretieho stavu, že dosadil reakčné ministerstvo, získal na svoju stranu predsedu národného zhromaždenia , že sa pokúsil utiecť, nečinne sa prizeral na dianie v zahraničí a na vidieku, zanedbal armádu, námorníctvo a kolónie a pri svojom zatknutí 10. augusta kládol odpor. O rozsudku , ktorý mali vyhlásiť 18. januára sa rozhodovalo niekoľko dní.
Francúzský Konvent zriadil ako svôj výkonný orgán Výbor pre verejné blaho, ktorého vedúcim sa stal minister spravodlivosti Georges Jacques Danton. Začala sa nová fáza teroru. Prvý Výbor pre verejné blaho bol zriadený na žiadosť extrémnyh Montagnardov, ktorý vo voľbách 25. marca získali iba 7 miest z 25. Montagnardi boli nespokojení s týmto výsledkom a začali rozvíjať intenzívnu propagandistickú kampaň, takže napokon dosiahli zvolenie nového no len 9 členného výboru. Tentoraz v ňom zvíťazili. Výbor pre verejné blaho získal diktátorské právomoci. Mal zabezpečiť národnú obranu, čo znamenalo odstrániť všetkých „nepriateľov ľudu“hora využila výbor ako zbraň proti girondistom. Stal sa stelesnením hrôzovlády jakobínov; pred šíriacim sa terorom si nebol nikto istý.
Proti Konventu vypuklo povstanie roľníkov vo Vendeé. Pridalo sa k nim aj : Bretónsko a Normandia, toto povstanie Konvent krvavo potlačil. Dochádza k zatknutiu vodcov girondistov a jakobíni preberajú všetku moc. Konvent túto moc odovzdáva v júni 1793 - Výboru pre verejné blaho. Jeho vodcom bol Maximilian Robespierre. Výbor mal zabezpečiť obranu krajiny z vnútra i z vonku, ale Robespierre využíl moc na osobnú diktatúru a krvavú hrôzovládu, v priebehu jeho vlády bolo za rok usmrtených niekoľko desaťtisíc ľudí.