Veľká Francúzska Buržoázna Revolúcia (II. obdobie)

Veľká francúzska buržoázna revolúcia II. obdobie /10.8.1792-2.6.1793/

Keď Francúzsko ohrozovala intervencia zahraničných mocností, zaútočili parížski sansculoti na Tuilerie. Vojnový stav medzi Rakúskom a Francúzskom, porážky francúzskej armády a manifest vojvodu Karla Wilhelma, ktorý vyzval Paríž, aby sa podvolil kráľovi, revolúciu zradikalizovali. Začal sa posledný útok proti monarchii, ktorá sa čoraz väčšmi diskreditovala v očiach občanov spoluprácou so zahraničnými nepriateľmi revolučného Francúzska.
V noci na 10. augusta urobili parížske sekcie prevrat- namiesto dovtedajšej mestskej správy dosadili revolučnú komúnu sansculotov. Doobeda vnikli sansculoti a dobrovoľníci z predmestia do Tuilerií a prinútili Zákonodarné zhromaždenie, aby konštitučného monarchu Ľudovíta XVI. pozbavilo úradu. 13. augusta ho aj s rodinou internovali v Templi. Po útoku na Tuilerie sa Zákonodarné zhromaždenie rozhodlo vypísať na základe všeobecného volebného práva voľby do konventu.
Konvent sa po prvý raz zišiel v Jazdiarni popoludní 20.septembra 1792, bol jediným reprezentatívnym orgánom a mal v štáte plnú moc. Po Národnom a Zákonodarnom zhromaždení predstavoval Konvent tretí parlament. Konflikt medzi Zákonodarným zhromaždením a prvou revolučnou komúnou sa predbežne skončil. Zo 750 poslancov Konventu bolo 200 girondistov, 110 jakobínov, ostatní nemali jednoznačné politické zameranie. 21. septembra sa Konvent jednoznačne rozhodol odstrániť monarchiu a vyhlásil zosadenie francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI.
Francúzsky Konvent vyhlásil 22. septembra 1792 republiku, čím sa uskutočnil prechod od monarchie k prvej Francúzskej republike. Ústredným heslom novoutvorenej republiky malo byť Bratstvo. Od 22. septembra sa úradné listiny začali datovať údajom „I. rok republiky.“ Bol to predovšetkým morálny a psychologický úspech. Dobrovoľnícke neskúsené jednotky , ktoré bojovali za obranu vlasti a výdobytky revolúcie , sa presadili proti pruskej profesionálnej armáde, pokladanej za najlepšiu armádu svojich čias.
Zosadeného francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI., ktorého konvent pomerom hlasov 361 ku 360 odsúdil na smrť, v Paríži 21.1.1793 sťali gilotínou. Rozsudok smrti žiadal predovšetkým Robespierre. O kráľovej poprave sa prvýkrát diskutovalo 16. októbra 1792. Pretože ho podľa ústavy nemohli brať na zodpovednosť za jeho činy , súhlasili girondisti so súdnym konaním až po dlhej diskusii.
Proces sa začal 11.

decembra 1792 a jeho priebeh svedčil o prehlbovaní rozporov vo vedení revolúcie. Ľudovítovi v obžalobe vyčítali, že bránil zasadaniam tretieho stavu, že dosadil reakčné ministerstvo, získal na svoju stranu predsedu národného zhromaždenia , že sa pokúsil utiecť, nečinne sa prizeral na dianie v zahraničí a na vidieku, zanedbal armádu, námorníctvo a kolónie a pri svojom zatknutí 10. augusta kládol odpor. O rozsudku , ktorý mali vyhlásiť 18. januára sa rozhodovalo niekoľko dní.
Francúzský Konvent zriadil ako svôj výkonný orgán Výbor pre verejné blaho, ktorého vedúcim sa stal minister spravodlivosti Georges Jacques Danton. Začala sa nová fáza teroru. Prvý Výbor pre verejné blaho bol zriadený na žiadosť extrémnyh Montagnardov, ktorý vo voľbách 25. marca získali iba 7 miest z 25. Montagnardi boli nespokojení s týmto výsledkom a začali rozvíjať intenzívnu propagandistickú kampaň, takže napokon dosiahli zvolenie nového no len 9 členného výboru. Tentoraz v ňom zvíťazili. Výbor pre verejné blaho získal diktátorské právomoci. Mal zabezpečiť národnú obranu, čo znamenalo odstrániť všetkých „nepriateľov ľudu“hora využila výbor ako zbraň proti girondistom. Stal sa stelesnením hrôzovlády jakobínov; pred šíriacim sa terorom si nebol nikto istý.
Proti Konventu vypuklo povstanie roľníkov vo Vendeé. Pridalo sa k nim aj : Bretónsko a Normandia, toto povstanie Konvent krvavo potlačil. Dochádza k zatknutiu vodcov girondistov a jakobíni preberajú všetku moc. Konvent túto moc odovzdáva v júni 1793 - Výboru pre verejné blaho. Jeho vodcom bol Maximilian Robespierre. Výbor mal zabezpečiť obranu krajiny z vnútra i z vonku, ale Robespierre využíl moc na osobnú diktatúru a krvavú hrôzovládu, v priebehu jeho vlády bolo za rok usmrtených niekoľko desaťtisíc ľudí.

Zdroje:

Kronika ľudstva -