Veľká francúzska buržoázna revolúcia II. obdobie /10.8.1792-2.6.1793/

Keď Francúzsko ohrozovala intervencia zahraničných mocností, zaútočili parížski sansculoti na Tuilerie. Vojnový stav medzi Rakúskom a Francúzskom, porážky francúzskej armády a manifest vojvodu Karla Wilhelma, ktorý vyzval Paríž, aby sa podvolil kráľovi, revolúciu zradikalizovali. Začal sa posledný útok proti monarchii, ktorá sa čoraz väčšmi diskreditovala v očiach občanov spoluprácou so zahraničnými nepriateľmi revolučného Francúzska.
V noci na 10. augusta urobili parížske sekcie prevrat- namiesto dovtedajšej mestskej správy dosadili revolučnú komúnu sansculotov. Doobeda vnikli sansculoti a dobrovoľníci z predmestia do Tuilerií a prinútili Zákonodarné zhromaždenie, aby konštitučného monarchu Ľudovíta XVI. pozbavilo úradu. 13. augusta ho aj s rodinou internovali v Templi. Po útoku na Tuilerie sa Zákonodarné zhromaždenie rozhodlo vypísať na základe všeobecného volebného práva voľby do konventu.
Konvent sa po prvý raz zišiel v Jazdiarni popoludní 20.septembra 1792, bol jediným reprezentatívnym orgánom a mal v štáte plnú moc. Po Národnom a Zákonodarnom zhromaždení predstavoval Konvent tretí parlament. Konflikt medzi Zákonodarným zhromaždením a prvou revolučnou komúnou sa predbežne skončil. Zo 750 poslancov Konventu bolo 200 girondistov, 110 jakobínov, ostatní nemali jednoznačné politické zameranie. 21. septembra sa Konvent jednoznačne rozhodol odstrániť monarchiu a vyhlásil zosadenie francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI.
Francúzsky Konvent vyhlásil 22. septembra 1792 republiku, čím sa uskutočnil prechod od monarchie k prvej Francúzskej republike. Ústredným heslom novoutvorenej republiky malo byť Bratstvo. Od 22. septembra sa úradné listiny začali datovať údajom „I. rok republiky.“ Bol to predovšetkým morálny a psychologický úspech. Dobrovoľnícke neskúsené jednotky , ktoré bojovali za obranu vlasti a výdobytky revolúcie , sa presadili proti pruskej profesionálnej armáde, pokladanej za najlepšiu armádu svojich čias.
Zosadeného francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI., ktorého konvent pomerom hlasov 361 ku 360 odsúdil na smrť, v Paríži 21.1.1793 sťali gilotínou. Rozsudok smrti žiadal predovšetkým Robespierre. O kráľovej poprave sa prvýkrát diskutovalo 16. októbra 1792. Pretože ho podľa ústavy nemohli brať na zodpovednosť za jeho činy , súhlasili girondisti so súdnym konaním až po dlhej diskusii.
Proces sa začal 11.